V známom prostredí si oddýchne najlepšie.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Magda Vášáryová v lete najradšej relaxuje na svojej chate pri Počúvadlianskom jazere.
„Som Štiavničanka, aj môj otec sa tam narodil, takže keď sme celá rodina odchádzali v roku 1963 do Bratislavy, postavil pod jazerom Počúvadlo domček, aby sme sa do Štiavnických vrchov mohli vracať. Po jeho smrti som ho zdedila a dodnes sa oň starám,“ hovorí.
Opatruje vnúčatá
Za tie roky sa podľa jej slov na Počúvadle skoro nič nezmenilo.
„Žiaľ, aj chvalabohu. Hygienické podmienky pre turistov sú stále biedne. Ale voda v jazere je čistá, voňavá a aj ľudí je menej, lebo je studenšia než v rozrastajúcich sa aquaparkoch naokolo. My zostávame v prírode,“ povedala.
Ak jej to dovolia pracovné povinnosti, na chate zvykne tráviť celé leto.
„Najlepšie si odpočiniem a zregenerujem sa v tej sedemstometrovej nadmorskej výške. A nikde si tak dobre nezaplávam ako v jazere.“
Počas voľných dní jej dobre padne aj turistika, chodí po horách, na Sitno a dýcha čistý vzduch. Na chate však okrem nej rady trávia čas aj jej dcéry.
„A teraz sa zdá, že aj ich deti, ktoré práve na Počúvadle opatrujem,“ podotkla.
Najviac si tam pochvaľuje pokoj a a dobré vzťahy s ostatnými chatármi.
„Po tých päťdesiatich rokoch, čo sme tam, sa všetci dobre poznáme a vychádzame spolu. Nevyrevujeme v noci pri táboráku, ako to už býva, a užívame si ticha, ak nás nečastujú príliš hlasnou hudbou z tábora Hron nad nami. Ale aj tí končia vždy presne o 22. hodine.“
Nikdy sa neslní
Za najväčšie pozitíva chatárčenia považuje možnosť vrátiť sa do krajiny svojho detstva. Výhodou je aj príjemná zmena, keď sa z ruchu veľkomesta dostane do úplne iného prostredia.
„Aj letné noci sú chladné a príjemné, nie ako v Bratislave. Vzduch je ľahší a priezračný,“ vysvetlila.
„Deti majú veľký výbeh a stretávame sa tam celá rodina aj známi,“ podotkla.
Veľmi ojedinele zvykne dovolenkovať aj inde ako na Počúvadle.
„Neznášam bazény s chlórovanou vodou, ani vylihovanie na pláži. A nikdy sa neslním,“ tvrdí.
„Celý rok cestujem a striedam hotely, takže niekedy ani neviem, v ktorom meste sa práve zobúdzam. Pre mňa je dovolenkou konečne necestovať a sedieť tri týždne na jednom mieste, kde všetko poznám, sú tam moje uteráky aj posteľ. Uvarím si, na čo mám práve chuť a nemusím vidieť množstvo neznámych ľudí a tlačiť sa s nimi niekde pri pamiatkach. Ja relaxujem necestovaním.“
Niekoľkokrát sa vraj už presvedčila, že slávne miesta, popísané vo všetkých bedekroch, sú najkrajšie na fotografiách, na ktorých nie sú zástupy Japoncov, Nemcov, Rusov a podobne.
„Preto som, napríklad, vyviezla moje deti do baltických štátov. Aby videli niečo, kam už asi nikdy nepôjdu. Ale ja áno. Chladný Balt v lete, málo ľudí, to je pre mňa to pravé,“ povedala.
Nikde na svete ale nemôže dúfať, že si ju niekto neodfotografuje, aby to potom poslal do niektorého bulvárneho denníka.
„Zvykla som si už na nedostatok súkromia, preto radšej odpočívam v známom prostredí,“ uzavrela.
