ŽIAR NAD HRONOM. Vladimír Neudeker je v Žiari jediný chlap, ktorý je učiteľom v škôlke.
„Celkovo nás je na Slovensku asi päť, možno šesť,“ hovorí.
„Robím to len rok. Pôvodne som vyučený automechanik, neskôr som si spravil dopravnú priemyslovku,“ povedal.
Dostal padáka, začal učiť
„V ČSAO (Československé Automobilové Opravne, pozn. red.) som robil automechanika, potom výrobného dispečera, aj hutníka v žiarskom závode,“ vymenoval profesie, ktorými prešiel.
„Odtiaľ moje kroky smerovali do firmy Slovalco no a keď som pred štyrmi rokmi dostal z organizačných dôvodov padáka, stretol som riaditeľku žiarskych škôlok, Martinu Šimkovú. Opýtal som sa jej, či ma do jednej z nich nezoberie učiť. Odvetila, že keď si urobím školu, zoberie,“ hovorí o impulze, ktorý ho posunul k ďalším krokom.
„Hneď som si podal prihlášku na pomaturitné štúdium do Turčianskych Teplíc. Po skončení pedagogickej školy som si dal žiadosť o miesto učiteľa v škôlke a následne som uspel na výberovom konaní,“ vysvetlil.
Práca s deťmi ho napĺňa, už predtým sa im venoval aj v inej oblasti.
„Dlhé roky som trénerom karate, na starosti mám tých najmenších, v prípravke. Odjakživa so mal k deťom pozitívny vzťah, rád s nimi komunikujem,“ podotkol.
„Rodičia v škôlke na mňa zo začiatku pozerali s nedôverou, ale postupom času si zvykli. Momentálne máme dobré vzťahy. Výborne si rozumiem aj s kolegyňami, ktoré mi v začiatkoch veľmi pomohli.“
Lásku vedia dupľovane vrátiť
Tvrdí, že učiteľovanie v škôlke splnilo všetky jeho očakávania.
„V nepretržitej prevádzke som robil 26 rokov, už by som sa k tomu nechcel vrátiť. Napriek tomu, že peňazí je menej.“
Súčasné deti to podľa neho nemajú ľahké.
„Rodičia na ne nemajú toľko času ako mali naši na nás. Deti prijímajú veľmi veľa informácií a podnetov, niektoré to ťažko spracúvajú,“ myslí si.
„Samozrejme, nie všetci sú na tom rovnako,“ pripomenul.
„Je skvelé, že keď im dávate lásku, vedia ju dupľovane vrátiť. To je na tomto povolaní asi to najkrajšie.“
Davovú psychózu vie zastaviť
Páči sa mu ako na jednotlivých deťoch vidieť pokroky.
„Z mesiaca na mesiac rastú a sú bohatší o nové vedomosti. Niektorí sú šikovnejší v manuálnych aktivitách, iní v kreslení či recitovaní alebo v spievaní,“ pokračoval.
Napriek tomu, že na svojich zverencov nedá dopustiť, spomenie aj ich „muchy“. Občas vraj dôjde k takzvanej davovej psychóze a malí nezbedníci začnú svorne vystrájať.
„Keď ich človek nepodchytí hneď na začiatku, môže sa to zvrhnúť. Ale vždy sa nájde spôsob ako to zastaviť,“ hovorí. Vzápätí spomenie, že väčšinou sú milí a usmievaví.
Momentálne funguje škôlka v prázdninovom režime, navštevuje ju menej detí ako zvyčajne.
„Teraz ich sem chodí zhruba desať, počas školského roka ich je v triede 24,“ uzavrel.
