ŽIAR NAD HRONOM. Ivan Pecha je odchovancom Slovana Bratislava. V Borisove bol v roku 2008 na hosťovaní. Momentálne pôsobí v rumunskom klube Otelul Galati. Pôsobil i v Lotyšsku (Liepājas Metalurgs), Azerbajdžane (Ravan Baku), Bielorusku (Neman Grodno) i v Rumunsku FC Ceahlăul Piatra Neamț.
Slovan už čelí BATE Borisov v súboji o lukratívnu Ligu majstrov a bohaté prémie. Komu viacej veríte?
- Som odchovanec Slovana, tak mu to prajem. Chcem, aby hral slovenský tím Ligu majstrov a zlepšil si imidž. BATE má už skúsenosti z Ligy majstrov, čo súčasní hráči Slovana nepoznajú. O trošku väčšiu výhodu má BATE, ale Slovan je v eufórii. Borisov sa môže uchlácholiť a brať to ako automatické. Slovan sa môže vybičovať k maximu.
V Borisove ste boli v roku 2008 na hosťovaní. Aký na vás zanechal dojem?
- V Bielorusku je snom každého chalana dostať sa do BATE. Je porovnateľný ako Slovan na Slovensku. Borisov je najsilnejší klub v histórii krajiny, spolu s Dynamom Minsk. Posledných pätnásť či dvadsať rokov diktuje všetko. Stále je majstrom. Stabilizovaný, finančne zabezpečený, všetko funguje na vysokej úrovni. Rodinný klub, ktorý stavia na odchovancoch. Chalani sa môžu sústrediť iba na futbal. Bol som veľmi milo prekvapený.
V kádri sú takmer iba domáci hráči. Zdá sa, že cudzinci tam nie sú príliš vítaní. Je to tak?
- Spolu s Bulharom Mirčevom sme boli prví zahraniční hráči v dejinách klubu. Opciu nám nepredĺžili. Zrejme si povedali načo. Išli radšej cestou vlastných odchovancov, čo je super. Úspechy dosahujú s domácimi hráčmi, ktorých potom predávajú do cudziny – hlavne do Ruska.
Spomínali ste, že ide o rodinný klub. Môžete to vysvetliť?
- Všetci tréneri v klube, v áčku aj béčku sú bývalí hráči Borisova. Ak nosíte klub v srdci, máte k nemu úplne iný vzťah ako iba športový. A je to cítiť. Aj u mládežníckych tímov je vidno, že sú suverénni. Pre prácu majú navyše vytvorené skvelé podmienky.
Poznáte aj majiteľa klubu Anatolija Kapského?
- Super človek, sľuby vždy splnil. Chodil medzi nás na bázu. Bolo to v lesíku, kde bol aj hotel. Usporadúval grilovačky, aj pivo si s nami dal. Bol autoritou, ale aj jedným z nás. Nikdy som sa s ničím podobným nestretol. Je to pritom muž, ktorý patrí medzi desať najbohatších ľudí v Bielorusku.
Hráči Borisova majú zrejme lepšie výplaty ako na Slovensku, nie?
- Netuším, koľko momentálne zarábajú v Slovane.
Generálny riaditeľ Slovana Petr Kašpar vlani povedal, že najlepší zarobia ročne 130-tisíc eur, čo je mesačne viac ako desaťtisíc eur.
- Potom je to v podobných sférach. Najlepší v BATE zarobia zhruba toľko. Motiváciou sú skôr vysoké prémie. A to už nehovorím o bonusoch, keď klub postúpi do skupinovej fázy Ligy majstrov.“
Borisovu sa to podarilo už viackrát. Vlani zdolal aj Bayern Mníchov. Čo je za jeho úspechom?
- Zvnútra je to zdravý klub. Prezident, tréner, hráči, lekári, maséri, upratovačka, všetci ťahajú za jeden koniec. Je tam pohodová atmosféra a každý sa sústreďuje na futbal. Nepotrebujú nasľubovať a potom to neplniť.
Kto z hráčov je najväčšou hrozbou pre Slovan?
- Určite útočník Rodionov. Je to môj dobrý kamarát a sme v kontakte. Majú kostru, štyroch či piatich hráčov, ktorí sa takmer nemenia. Patrí tam brankár Černik, dvaja stopéri. Kapitán Lichtarovič v strede poľa a v útoku Rodionov.
Čím je Rodionov taký nebezpečný?
- Je to bombardér, ktorý stále strieľa góly. Pohybuje sa na hranici ofsajdu. Je výbušný, rýchly, veľmi nepríjemný a nebezpečný. Nie je vysoký, ale dobre stavaný. Hrať proti nemu je veľmi nebezpečné. Ťažko sa ho predskakuje. Ostatní chalani sa inšpirujú a spolu idú ako stroj. Každý vie, čo má robiť.
Káder je dlhšie spolu?
- Títo piati hráči tam boli už počas môjho angažmánu. Ťahajú to. Okolo nich sa stavia tím a rozumne sa dopĺňa.
Čo hovoríte na nový štadión?
- Nebol som tam, otvorili ho iba pred rokom. Taký však u nás isto nenájdete.
Akú pozíciu má futbal v meste?
- Jednoznačne šport číslo jeden.
Koľko ľudí chodí na bieloruskú ligu?
- Zhruba ako na Slovensku, dve-, tri-, či štyritisíc ľudí. Ale hovorím o období, keď som tam hral. Nemám prehľad o návštevách na novom štadióne.
Aký je život v Borisove?
- Je to ľudovo povedané zapadákov, nie je tam príliš čo robiť. Deväťdesiat percent hráčov býva v neďalekom Minsku.
Pôsobili ste v Azerbajdžane, Lotyšsku, Rumunsku. Kde by ste zaradili Borisov?
- Po športovej a kvalitatívnej stránke je Borisov najlepší klub, kde som hrával. Mal so šťastie. BATE sa vtedy prvýkrát prebojoval do Ligy majstrov. Zahral som si proti Juventusu Turín (2:2) a okúsil som najprestížnejšiu súťaž. Z líg, v ktorých som pôsobil, mala najvyššiu úroveň rumunská. Azerbajdžan bol zase výhodný finančne.
Má bieloruská liga vyššiu úroveň ako slovenská?
- Neviem. Maďarská, česká a slovenská sú približne na rovnakej úrovni. Každá je niečim špecifická. V Bieloruskej lige možno chýba technika, ale tempo je väčšie. Hráči sú dravší. Tri či štyri tímy sa snažia hrať technicky a ostatné nakopávajú lopty.
Je v krajine cítiť autokratický režim prezidenta Alexandra Lukašenka?
- Neviem, netreba to riešiť či vyjadrovať sa k tomu. Niekto naňho nadáva, druhý ho miluje. Neriešil som to. Nevšimol som si, že by boli ľudia nejakí nešťastní. Všetci sa má pýtajú, či to tam je ako v Kórei, ale to nie. Majú akurát problém vycestovať do Európy či dostať víza. Inak tam všetko funguje trebárs ako u nás. Minsk je moderné mesto, kde máte všetko, čo chcete. Kamaráti tam boli počas hokejových MS a veľmi si pochvaľovali.
