KREMNICA. Pamätné tabule v historickej Kremnici dnes možno rátať už v desiatkach. Pribúdajú na žiadosti rôznych občianskych združení, spolkov, právnických či fyzických osôb. Návrhy a podoba niektorých však rozdeľujú.
Tabuľa k Novembru 89 neprešla
Len nedávno sa diskutovalo, či je plastová tabuľka na dverách niekdajšieho archívu dostatočne dôstojná pre kremnického montanistu Bedricha Gayera. Žiadajúci miestny banícky spolok však napokon musel ustúpiť tlaku pamiatkarov, ktorí s umiestnením na gotickú fasádu domu nesúhlasili.
Debatu v mestskom zastupiteľstve vyvolala v septembri žiadosť o osadenie ďalšej pamätnej tabule, tentoraz bronzovej – pripomínajúcej vznik známeho klubu Labyrint v roku 1965 a v súvislosti s ním aj Pražskú jar 1968 a November 89.
Od kremnických poslancov traja občiansky žiadatelia napokon súhlas nedostali. Časť zastupiteľov sa síce so zámerom stotožnila bez výhrad, niektorým sa ale nepáčil navrhovaný text či miesto, priečelie Knižnice Jána Kollára, kde chceli tabuľu osadiť.
Takúto pripomienku 25. výročia konca totality tak domáci a návštevníci mesta v novembri v Kremnici budú hľadať márne.
Inšpiráciu hľadajú u iných miest
Rozdielne názory na to, komu a za akých okolností pamätné tabule venovať a ako by mali vyzerať, pripomenuli, že historické mesto dnes pre takéto prípady žiadne pravidlá nemá.
„Neexistuje nijaká norma, ktorej by sme sa mohli držať, ak nerátame legislatívu v súvislosti so stavebným konaním, prípadne s pamiatkovým zákonom a stanoviskami pamiatkarov,“ povedal Marián Sikorai, vedúci oddelenia výstavby a životného prostredia kremnického mestského úradu.
Zároveň potvrdil, že aktuálne radnica hľadá inšpiráciu pre vytvorenie pravidiel vo všeobecne záväzných nariadeniach a smerniciach iných miest.
„Napríklad v Ružomberku môže osadenie pamätnej tabule navrhnúť len primátor, mestská rada alebo mestský poslanec a musí ho odsúhlasiť zastupiteľstvo. To by ako reprezentatívny zástupca obyvateľov malo zvážiť, či si udalosť alebo osoba, ktorým sa tabuľa venuje, takúto pozornosť a pripomienku v uliciach mesta zaslúžia a či je ich význam skutočne nadregionálny,“ priblížil jednu z možných úprav.
Pripomenul, že norma by mala riešiť aj praktické otázky. „Aké majú byť rozmery tabúľ, z akého materiálu majú byť vyhotovené. Kto a ako sa bude starať o ich údržbu, kto ju bude financovať a podobne,“ povedal Sikorai.
Návrh pravidiel chcú úradníci predložiť do kremnického zastupiteľstva ešte tento rok.
„Pohrebisko“ nechcených tabúľ
Na budovách v meste dnes možno nájsť pamiatkovo chránené tabule či také, ktoré sú mestskými pamätihodnosťami.
Pod správu mesta patrí aj priestor hradobnej Červenej veže, kde za zamknutými dverami odpočívajú v bronze odliate spomienky, o ktoré dnes už nikto nestojí.
„Napríklad tabule, ktoré boli poplatné dobe s nápismi typu: V tejto budove sídlil výbor komunistickej strany a podobne,“ poznamenal šéf oddelenia výstavby a životného prostredia radnice.
My sme však v hradobnej veži našli aj spomienky na partizánov, tabuľu na pamiatku opravy miestneho kostola a zadováženia nových zvonov či na výstavbu dnes už neexistujúcej židovskej synagógy v roku 1898.
Skladisko nechcených spomienok? V Červenej veži odpočívajú pamätné tabule, ku ktorým sa dnes nikto nehlási. FOTO: IVA ZIGOVÁ
