NOVÁ BAŇA. Helena Veltyová (86) z Novej Bane sa takmer po 70 rokoch vrátila k záľube, ktorou sa kedysi živila.
„Mala som šestnásť, keď som v Seredi začala pracovať v dielni na výrobu pamiatkových predmetov. Ja a niekoľko ďalších dievčeniec, bolo nás asi desať, sme na ne maľovali ornamenty,“ hovorí a ukazuje pritom staré fotografie, na ktorých vidieť, že zdobili najmä keramické vázy a taniere.
Jej prvé dielo slúži dodnes
„Jedna pani nám vždy predkresľovala a my sme to po nej obťahovali rôznymi farbami,“ pokračovala. „Takto sme na jednom predmete pracovali viaceré. Každá z nás naň maľovala iný vzor.“
V seredskej dielni zostala dva roky, potom sa presunula do Novej Bane.
„Tu sa vyrábali vázy, ktoré dodávali k nám, do Serede. Obidve firmy sa plánovali spojiť, z ich majiteľov sa mali stať spoločníci. Ja a ešte jedna kolegyňa sme teda začali pracovať tu,“ vysvetlila ako sa dostala do týchto končín.
„Robila som to do roku 1949. Potom som sa vydala no a keďže súkromné firmy museli skončiť, stalo sa tak aj s mojimi zamestnávateľmi,“ povedala.
Dodnes má však, ako pamiatku na tie časy, odloženú krásne maľovanú drevenú krabicu, ktorú si sama vyzdobila ešte ako šestnásťročná.
„Bola to moja prvá takáto práca,“ podotkla a zároveň ukázala svoje dielo, ktoré vo vnútri ukrýva čiernobiele fotografie.
Pamiatka na časy, keď pracovala v seredskej dielni. REPROFOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Vrátili ju k tomu vnúčatá
K ornamentom sa už potom nedostala. Po svadbe sa zamestnala ako domovníčka na novobanskej radnici, kde pôsobila 32 rokov. Popri tom však bola stále kreatívna. Vždy rada šila a háčkovala, dôkazom čoho sú krásne obrusy vytvorené jej rukami.
K maľovaniu sa opäť vrátila na podnet svojich vnúčat.
„Vždy sme u nej obdivovali tanierik s ornamentmi, ktorý mala doma vystavený. Vedeli sme, že je jednou z jej prvých prác a stále sme hovorili o tom, že by to opäť mohla vyskúšať. Pred rokom sa to konečne podarilo. Je úžasné, že starká sa do toho znovu pustila vo veku 85 rokov,“ povedala jej vnučka Eva Mišurová, ktorá po nej zdedila sklony k tvorivosti.
„Od detstva ma viedla k ručným prácam. Vyšívať, šiť a háčkovať som sa učila pri nej. No a teraz ma zaujali tieto ornamenty, ktoré už maľujeme spolu.“
S vnučkou. Sklony k tvorivosti zdedila Eva Mišurová po svojej starkej. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Navzájom sa inšpirujú
Pri pohľade na ne je hneď jasné, že sa navzájom majú veľmi rady a zároveň sa inšpirujú. Vo dvojici trávia pri tvorivej práci nejedno doobedie. Pri kávičke a bábovke je to už akoby ich rituál.
„Je to výborný oddych,“ podotkla starká a vnučka jej pritakáva.
Ornamenty maľujú najmä na drevené krabice rôznych veľkostí, ktoré môžu slúžiť napríklad ako šperkovnica. Nejedna ich práca už skončila ako originálny darček niekomu blízkemu.
„Najskôr si to ceruzkou musíme predkresliť a potom začneme nanášať základné akrylové farby,“ vysvetľuje mladšia z tandemu.
„Každý jeden kvietoček, stopku, lístok, musíme následne obtiahnuť ďalšou farbou. Potom vymaľujeme vnútrajšok a doplníme rôzne výzdoby. Sú to hodiny a hodiny práce,“ pripomína.
Ich diela už putovali aj do ďalekej cudziny. V Japonsku majú plátennú šatku zdobenú ich ornamentmi, do ktorej podľa tamojšieho zvyku zabalili novorodeniatko.
Do Portugalska sa dostala zdobená krabica s bledým podkladom, so vzormi v odtieňoch hnedej.
„Žije tam kamarátka pochádzajúca z Novej Bane. Keď videla naše výtvory, chcela niečo podobné na svoje šijacie potreby,“ povedala.
„Ďalšia kamarátka pracuje vo Švajčiarsku a už si s nami dohodla, aby sme pre ňu urobili dva kusy pre jej zahraničných známych ako vianočný darček.“
Ručná práca je vzácnosťou
Krásne ornamenty, ktoré vytvárajú na rôznych predmetoch, treba podľa vnučky zachovať.
„Je to typicky slovenské, bola by škoda, keby sa na niečo také zabudlo,“ myslí si.
„Ručná, originálna, robota sa pomaly vytráca. O pár rokov si ju ľudia budú oveľa viac ceniť, no takých, ktorí to dokážu robiť, je stále menej. Preto sa to treba učiť a nenechať zaniknúť.“
Zároveň dodáva, že okrem krabíc, tanierov, váz a textilu by sa takto dalo zdobiť všetko možné. Napríklad aj fasády budov.
