PRESTAVLKY. Autorkou unikátneho Nárečového slovníka obce Prestavlky je Magdaléna Poloňová, ktorá na ňom začala pracovať v marci 2011.
„Keď sme sa pred desiatimi rokmi s rodinou presťahovali zo Žiaru do Prestavĺk, žiadalo sa mi občas použiť nárečové slová. Moje deti ich nepoznali a vypytovali sa, prečo tak hovorím a čo ktoré slovo znamená. Vtedy som si pomyslela, že ak to nezachytím, s mojou generáciou pôjdu tieto výrazy do zabudnutia,“ povedala.
Potešila rodákov
Nárečovými a hovorovými slovami sa jej v detstve prihovárali starí rodičia, ktorí ju dva roky vychovávali.
„Narodili sa v roku 1890 a rozprávali takto bežne. Svet som začala vnímať cez výrazy, ktoré sú mi dodnes veľmi blízke,“ pokračovala. Myšlienka napísať slovník v nej dozrievala niekoľko rokov.
„Keď to už vo mne veľmi rezonovalo, sadla som si k počítaču a začala na tom pracovať,“ vysvetlila.
Najskôr o tom vedela len jej rodina, no keď už mala nazbieraných zhruba tisíc slov, o novovznikajúcom diele povedala aj svojim rodákom.
„Veľmi ich to potešilo a boli vďační. Oslovilo to nielen mojich rovesníkov, ale aj staršiu generáciu, mnohí za mnou prichádzali s novými výrazmi.“ Takto ho postupne dopĺňala, pričom k dnešnému dňu má už 2 721 slov.
„Ešte to prejde jazykovou úpravou, takže sa môže stať, že niečo z neho vypadne,“ pripomenula.
Frekventovaná Filoména
Slovník obsahuje aj kapitolu Prestavlcké názvoslovie, v ktorej autorka vysvetľuje, podľa čoho miestni volali jednotlivé časti dediny či dvory. Zároveň píše o najčastejšie používaných menách a priezviskách.
„Zaujímavosťou je, že v Prestavlkoch je pomerne frekventované meno, inde zriedkavé, Filoména. Zaznamenala som teda, ktoré ženy ho nosili, aké bolo ich rodné priezvisko a ich súčasné,“ povedala.
Osobitná časť je v slovníku venovaná aj krátkym vtipným výrokom miestnych obyvateľov. Je v nej opísané, napríklad, ako niekto prišiel k prímeniu či prezývke.
Od Bystrice po Novú Baňu
Výber nárečových prestavlckých slov je pestrý. Mnohé z nich sú veru poriadne nezrozumiteľné. Napríklad „čatík“ je ozdobná sponka do vlasov. Dozviete sa v ňom aj to, čo znamenajú výrazy beťárbútor, bengezuvať, čujtáš, čvoda, forota, gnajp či biguda. My vám to dopredu neprezradíme, vysvetlenie raz možno nájdete v slovníku.
„Podobné alebo rovnaké výrazy sa používali od Banskej Bystrice až po Novú Baňu. Vynechať však musíme Banskú Štiavnicu, ktorá má svoje vlastné nárečie,“ vysvetlila.
Slovník môže byť prínosom aj iným dedinám či mestám. Autorku by potešilo, keby oň prejavilo záujem ministerstvo školstva. Žiaci v regióne by sa mohli v rámci niektorých predmetov oboznamovať so slovami, ktoré sa v bežnej reči používajú málo a v najbližšom období by sa z nášho života nenávratne vytratili.
Pre miestnych je vzácnosťou
Prestavlcký slovník ešte len čaká na svoju publikáciu. Problémom sú peniaze.
„Tlačiarne predbežne vykalkulovali, že tisícový náklad, v ktorom by mal vyjsť, vyjde približne na päťtisíc eur. Zohnať sa ich snažím cez sponzorov, no zatiaľ bez úspechu.“ Mrzí ju to o to viac, že mnohí rodáci ju už zastavujú s otázkou, kedy si ho budú môcť kúpiť.
„Sú ľudia, ktorí by si zobrali nie jeden, ale viac kusov. Minule ma napríklad pristavila suseda a pýtala sa či bude dostupný ešte pred Vianocami. Vraj by ich kúpila hneď desať,“ podotkla. Keďže o Prestavlkoch ešte nič podobné nevyšlo, pre miestnych je slovník vzácnosťou.
Ak sa nájde niekto, kto by chcel tomuto dielu pomôcť vyjsť knižne, môže kontaktovať našu redakciu.
