ŽIAR NAD HRONOM. Margite Zimanovej, rodenej Valentovej, zatkli v 50. rokoch minulého storočia, z politických dôvodov, obidvoch rodičov. Otca odsúdili na smrť, lebo pomohol svojmu švagrovi a ďalším ľuďom prejsť cez hranice do Rakúska. V roku 1953 ho popravili v Prahe na Pankráci. Matka sa z väzenia vrátila v roku 1959. Margita Zimanová preto so súrodencami vyrastala u svojej starej mamy v Ladomerskej Vieske. Jej príbeh nedávno spracovali študenti žilinského gymnázia.
Mravenčia práca nebola márna
„Veľmi ma prekvapilo, keď ma oslovili, že sa chcú oboznámiť s mojím krutým príbehom,“ hovorí Zimanová.
„V marci ma pozvali do školy, pričom som im poskytla všetky informácie a množstvo materiálov z 50. rokov,“ povedala.
Študenti to celé spracovali pod vedením svojej profesorky Alice Virdzekovej. Nahrávku nazvali „Kto ranu nepocítil, ranám sa smeje“. Ich práca bola pred pár dňami ocenená. V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa 16. novembra konala slávnostná študentská konferencia pod názvom Nenápadní hrdinovia. Jej VI. ročník sa uskutočnil pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.
Po skončení všetkých príbehov vyhodnotili práve ten, ktorý spracovali Žilinčania ako víťazný. Rozhodla o tom komisia, ktorú tvorili europoslankyňa Anna Záborská a politik František Mikloško.
„Zlatá medaila a prvá cena, ktorú študenti získali, veľmi potešila nielen ich a pani profesorku, ale, samozrejme, aj mňa. Ich mravenčia práca nebola márna,“ podotkla.
Účastníci bratislavskej konferencie Nenápadní hrdinovia.
Svet nemá slzy rád
Keďže konferencie sa Zimanová zúčastnila osobne, rozprávanie o svojich osudoch a zážitkoch si vypočula priamo v Primaciálnom paláci.
„Keď sa o tom začalo hovoriť, mala som v očiach slzy a hrdlo suché. Musela som sa však premôcť, lebo svet nemá slzy rád, radšej ťa vysmeje,“ myslí si.
„Obdivujem tých študentov, že hovoria o ľuďoch z 50. rokov, ktorí veľmi trpeli. Ja som sa im všetkým poďakovala a verím, že aj naďalej budú Slovensko oboznamovať s krutými osudmi,“ dodala.
