ŽIAR NAD HRONOM. Pod Zoborom hráva za ženy i juniorky, a tak je jej program nahustený.
Ako ste sa dostali k športu?
- Športujem od malička. Začínala som s futbalom, keďže môj ocino ho hral tiež. Vždy chcel mať futbalistu, ale keďže má dcéry, chcela som jeho sen splniť ja. V Žiari sa však v tom čase dievčenský futbal nehral, tak som hrala s chlapcami. Moja sestra hrávala volejbal a keď som sa chodila pozerať na jej zápasy, rozhodla som sa vymeniť futbal za volejbal. Vtedy som mala deväť rokov.
Mohli by ste priblížiť vašu volejbalovú kariéru?
- Prešla som si všetkými vekovými kategóriami. Svoj prvý extraligový zápas som hrala za Žiar, keď som mala 16 rokov, súčasne som hrala aj juniorskú a kadetskú 1. ligu. V Nitre hrávam druhý rok, odkedy mi koncom minulého leta prišla ponuka hrávať za extraligové družstvo Volley Project UKF Nitra. V tom čase sa v Žiari prestala hrať extraliga, resp. Žiar sa odhlásil z tejto súťaže. Takže túto ponuku som takmer bez váhania prijala, pretože volejbal ma baví, chcem sa v ňom zlepšovať a rada skúšam nové výzvy. Určite svoje rozhodnutie neľutujem a urobila by som tak znovu.
FOTO: ARCHÍV HRÁČKY
Aký je rozdiel medzi volejbalom pod Zoborom a v Žiari?
- Najväčším rozdielom medzi volejbalom v Nitre a v Žiari je v tréningoch. V Nitre trénujeme dvojfázovo, teda dvakrát za deň. Ráno je to väčšinou posilňovňa, večer tréning v hale. Raz do týždňa máme tréningy rozdelené podľa postov. To znamená, že individuálne trénujú nahrávačky, individuálne smečiarky, liberá a blokárky. V súčasnosti pôsobím v extralige aj v juniorskej lige na poste smečiarky. V minulosti som však prešla aj blokárskym a univerzálnym postom.
A čo vzťah s hráčkami v novom kolektíve?
- So všetkými babami som sa rýchlo skamarátila, rozumieme si aj napriek vekovým rozdielom, správame sa k sebe rovnocenne, bez ohľadu na vek. Všetky hráčky bývame na vysokoškolskom internáte UKF (okrem troch, ktoré sú Nitranky), takže sme spolu takmer stále. Keďže vekovo spĺňam aj kategóriu junioriek, častokrát mi vychádzka cez víkend hrať aj tri zápasy. Napriek tomu, že s juniorkami netrénujem a chodím s nimi iba na zápasy, sú mi vekovo bližšie a nemám žiadny problém vychádzať aj s nimi. V obidvoch kolektívoch sa cítim veľmi dobre.
Vyhovuje vám všetko, alebo existuje aj niečo, čo vás v novom klube trápi?
- Najväčšia dilema pre mňa bola rozhodnúť sa, či zostať študovať na Gymnáziu v Žiari alebo prestúpiť na športové gymnázium do Nitry. Rozhodla som sa ostať študovať v Žiari a požiadať o individuálny študijný plán, ktorý mi pani riaditeľka schválila. Minulý rok som do školy chodila dvakrát do týždňa, zvyšok týždňa som bola v Nitre. Tento rok, keďže som v maturitnom ročníku, to je ešte ťažšie. Nie je ľahké skĺbiť školu v Žiari s volejbalom v Nitre. Nechcem však zanedbať ani jedno, tak robím všetko preto, aby moje výsledky, či už v škole alebo vo volejbale boli čo najlepšie. O čo menej trénujem, o to viac sa musím snažiť na tréningoch a zápasoch. Za veľkú podporu vďačím mojim rodičom, ktorí mi vo všetkom pomáhajú a podporujú ma.
FOTO: ARCHÍV HRÁČKY
Na ktorý zápas si vo svojej kariére spomínate najviac?
- Žiadny zápas nepovažujem za svoj najlepší ani najhorší. Každý zápas je pre mňa niečím výnimočný a vezmem si z neho to najlepšie. Po dobrom zápase mám dobrý pocit, že všetka snaha na tréningu sa vyplatila, naopak po zlom zápase viem, kde mám ešte rezervy, na ktorých musím popracovať.
Aké umiestnenie ste v minulej sezóne obsadili?
- Minulý rok sme v extralige skončili na štvrtom mieste, keď sme v play-off prehrali s Pezinkom. Verím, že tento rok sa posunieme vyššie a skončíme na jednom z prvých troch miest. Čo sa týka juniorskej ligy, tak minulý rok sme išli na juniorské majstrovstvá Slovenska z prvého miesta, ale niektoré zápasy nám nevyšli podľa predstáv a nakoniec sme skončili na treťom mieste. Aj tu dúfam, že tento rok sa umiestnime na vyššej priečke.
