Na panelákoch sa objavujú diery. Aj Žiarčanov po holuboch trápia zákonom chránené ďatle.
ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari pred niekoľkými týždňami začali s odchytom holubov. Ako potvrdila Marcela Gendiarová z odboru životného prostredia žiarskej radnice, deje sa tak po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov, keď takto reagovali na sťažnosti obyvateľov centra. „V tom čase bolo holubov veľa a špinili na bytovky aj chodníky. V súčasnosti sa tento problém vyskytuje v oveľa menšej miere,“ povedala.
Holuby za niekoľko rokov vytlačili
Odchyt pre mesto zabezpečujú Sokoliari sv. Bavona zo Štiavnických Baní. „Klietky na budovách ostanú umiestnené až do apríla. Chytené holuby sú humánne utrácané a končia v kafilérii,“ vysvetlil sokoliar Pavel Michal. Kým v minulosti holuby obsadzovali centrum v desiatkach až stovkách, v súčasnosti ich možno priamo na Námestí Matice slovenskej vidieť iba v malých skupinkách.
„Žiar je príklad, že opakovaný odchyt postupne problém s premnožením týchto vtákov pomohol vyriešiť,“ povedal Michal.
Sťažnosti sa v minulosti objavovali najmä v súvislosti s obavami zo šírenia chorôb prenosných na človeka, s alergiou na perie vtákov a so znečisťovaním a poškodzovaním objektov a karosérií áut agresívnym trusom.
Operencov lákajú nové fasády. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Diery v omietke a chránený ďateľ
V mestách sa však stále častejšie objavujú aj problémy s ďatľami, ktoré sa zobákmi púšťajú do nanovo zateplených panelákov a bytoviek. „Aj v Žiari sme sa stretli s podobnými prípadmi. Stáva sa to najmä tam, kde použili ako materiál polystyrén. Odborníci tvrdia, že vtákom dutý zvuk pri ďobaní do omietky a potom do polystyrénu pripomína ich prirodzený spôsob hľadania potravy. Pod povrchom očakávajú hmyz,“ objasnil Michal.
Rôzne druhy plašičov pritom podľa sokoliara zaberajú len krátkodobo a vtáky si na ne rýchlo zvyknú. „Používať dravce by zase bolo veľmi nákladné,“ tvrdí. Zbaviť sa ďatľa a dier vyďobaných v omietke domu je preto náročné.
„Ďateľ veľký je chránený živočích. Na jeho rušenie je potrebná výnimka, ministerstvo životného prostredia však neeviduje ani jednu žiadosť o jej udelenie. Rovnako nie je možné redukovať početnosť týchto vtákov,“ potvrdil hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.
Súčasná legislatíva neumožňuje ani získať náhradu škôd, ktoré vám tento chránený operenec na majetku spôsobí. „Nie je totiž zahrnutý v skupine druhov, za ktoré sa uhrádzajú škody,“ dodal Stano.
