ŠTIAVNICKÉ BANE. V novembri vyšla unikátna publikácia pod názvom Astronomický denník Maximiliána Hella vedený na ostrove Vardö.
K rukopisu sa snažili dostať roky
Kniha je prekladom vedeckého denníka Maximiliána Hella, ktorý si písal v rokoch 1768 až 1770 počas cesty a pobytu na ostrove Vardö. V slovenčine ho vydalo občianske združenie zaoberajúce sa životom a dielom tohto velikána.
Hell do denníka zapísal, starou latinčinou, merania uskutočňované počas polárnej expedície.
„Zaznamenal v ňom určenie výšky svetového pólu a jednotlivých hviezd v rôznych severských destináciách, meranie magnetickej odchýlky, pozorovanie polárnych žiar, meteorologické pozorovania a vykonávanie časových korekcií,“ povedala Mária Beneová z Občianskeho združenia Maximilián Hell.
„Informácie v ňom sú predovšetkým unikátnym, doteraz v slovenčine nezverejneným dokladom jeho pozorovania prechodu Venuše popred slnečný disk 3. júna 1769 a pozorovania zatmenia Slnka v nasledujúci deň,“ vysvetlila. Zároveň pripomenula, že denník, ktorý takmer 250 rokov ležal vo viedenskom archíve, uzrel prvýkrát svetlo sveta v slovenskom jazyku vďaka ústretovosti univerzitnej profesorky Marie Gertrude Firneis.
Na tom, že kniha vyšla v našom jazyku, však majú zásluhu najmä Mária Beneová a Vladimír Kmeť.
„Dostať sa k Hellovmu rukopisu bolo naším cieľom od návštevy ostrova Vardö za polárnym kruhom, ktorú sme absolvovali v roku 2006,“ povedala Beneová so slovami, že záujemcovia si publikáciu môžu objednať na e-mailovej adrese združenia, alebo telefonicky. Kontakty sú uvedené na ich webovej stránke.
Do Nórska išli po jeho stopách
Novú knihu uviedli „do života“ priamo v rodisku slávneho astronóma, teda v Štiavnických Baniach. Jej „krstnými rodičmi“ sú starosta tejto obce, Stanislav Neuschl, a starostka neďalekého Baďana, Ľubica Kuková.
„Po Maximiliánovi Hellovi máme pomenovanú základnú školu, v ktorej areáli nechýba ani jeho busta a pamätná tabuľa,“ povedal Neuschl, ktorý je na svojho rodáka hrdý.
„V minulosti sme mu, v úzkej spolupráci s občianskym združením, odhalili na ostrove Vardö dve pamätné tabule. Jedna z nich je na mieste, kde kedysi existovala malá hvezdáreň založená Hellom. V súčasnosti tam stojí obecný úrad,“ vysvetlil.
„V roku 2006 sme spoločne išli po jeho stopách. Expedícia do Nórska bola pre nás veľkým zážitkom, poznaním a vžitím sa do jeho situácie. Na kočoch a loďou tam putoval niekoľko týždňov a nám to autom trvalo štyri dni,“ spomenul zaujímavú skúsenosť.
Pripomenul, že Hellovu bustu odhalili v roku 2010 aj vo viedenskej časti Maria Enzersdorf, kde je pochovaný. Ďalšia takáto pamiatka na neho stojí aj v žiarskom planetáriu, kde ju inštalovali v roku 2012.
Upozornil, že v budúcom roku chcú v Štiavnických Baniach začať s rekonštrukčnými prácami na chátrajúcej bašte, ktorú premenia na malú hvezdáreň.
„Takisto ponesie Hellove meno. Z Viedne sa pokúsime zohnať aj nejaké jeho osobné veci, ktoré by sme tam vystavovali,“ uzavrel.
Získal celosvetové uznanie
Meno slávneho astronóma nesie aj Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom.
„Naša hvezdáreň sa nachádza najbližšie k jeho rodisku, je teda prirodzené, že je pomenovaná práve po ňom,“ povedal jej riaditeľ Peter Augustín.
„Počas svojho života založil Maximilián Hell niekoľko hvezdární v celej Rakúskej monarchii. Pôsobil teda na územiach dnešného Slovenska, Rumunska, Maďarska a, samozrejme, Rakúska,“ vysvetlil.
„Preslávil sa najmä expedíciou na ostrov Vardö, kde v roku 1769 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk,“ pripomenul. „Na územie dnešného Nórska ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Obrovské uznanie získal presným výpočtom slnečnej paralaxy, keďže toto jeho poznanie bolo výsledkom jedným zo štyroch najvýznamnejších celosvetových pozorovaní tohto úkazu tej doby.“ Dodal, že v tom čase už bol prvým riaditeľom univerzitnej hvezdárne vo Viedni, ktorú viedol až do svojej smrti.
