Článok pokračuje pod video reklamou
Koníky v dvojzáprahu a kolíska – to je všetko, čo ostalo po silnej tradícii výroby hračiek v Kunešove. V tomto období však môže nabrať nový dych.
KUNEŠOV. Kým v rebríčkoch najpredávanejších hračiek vedú detské tablety či bábiky Monster High s neprirodzene veľkými hlavami, v dedinke Kunešov - Kuneschhau pri Kremnici sa rozhodli pre návrat k tradíciám.
V minulosti tu totiž baníci po večeroch či v zimnom období nevyrezávali len vianočné betlehemy, ale aj detské koníky či vozíky.
Zabudnuté spomienky
Tunajšia drevená hračka patrí k tým najreprezentatívnejším v rámci ľudovej kultúry Slovenska.
„Chlapi vyrazili na šichtu do Handlovej, odrobili si ju a cez horu sa vracali späť. Po večeroch sa ešte stihli zaoberať hračkami – bol to ťažký život,“ hovorí Ján Ihring, bývalý dlhoročný starosta obce, v ktorej sa aj v súčasnosti hlási časť obyvateľov k nemeckej národnosti.
„Neskôr tu vznikla aj rezbárska dielňa. Do dnešných čias sa však zachovali len koníky s vozíkom a kolíska, ktoré vyrobil jeden z miestnych rezbárov, dnes už nebohý,“ vysvetľuje Ihring a dodáva, že hmatateľné spomienky na toto obdobie sa v dedine a medzi ľuďmi hľadajú len ťažko.
Použili pôvodné vzory
Práve zapožičané zachované hračky poslúžili ako inšpirácia v projekte pre deti v miestnej materskej škole.
„Spojili sme generácie. Naše detičky podľa týchto pôvodných vzorov spolu so starými rodičmi vymaľovávali a zdobili drevené predlohy. Chceli sme im ukázať, ako sa kedysi žilo, že žiadnych parádnych hračiek nebolo a ľudia si ich vyrábali doma,“ vysvetľuje pedagogička Eva Burianová.
Tvrdí, že hoci drevené hračky už dnes opäť dostať kúpiť v niektorých vybraných predajniach, je iné vidieť, ako takéto hračky vznikajú.
„Bolo veľmi dojímavé, keď si jeden chlapček motivovaný touto hrou sám z klátika vyrezal autíčko,“ spomína.
Učiteľka verí, že tradícia výroby kunešovských drevených hračiek by sa tak mohla do obce aj medzi mladšiu generáciu vrátiť.
„Snáď sa opäť dostane do povedomia. Neviem, či sa to ujme, ale takýto návrat nášho lokálneho výrobku by nás potešil,“ podotýka Ihring.
Výrobu drevených hračiek si vyskúšali aj deti. FOTO: MŠ Kunešov.
Vojna ľudí rozoštvala
Na hrubo opracované kúsky dreva - siluety koníkov - pripravené na ďalšiu úpravu má doma nachystané v minulosti baník a dnes rezbár a ovocinár Alojz Patsch. S drevom pracoval už jeho otec a rezbárstvu sa venuje aj jeho starší brat žijúci na Orave.
„Keď skončili roboty na poli, vonku okolo domu, starci robili vandlíky, misky, ale aj hračky, pričom najčastejšími motívmi boli práve koníky v dvojzáprahu, vozíky na kolieskach, ktoré sa dali ťahať po zemi. Voľakedy deti neboli náročné,“ spomína na tradíciu výroby hračiek.
Neskôr, keď prišla vojna, sa tradičné remeslá vytratili. „Vojna rozoštvala ľudí a mnohé zvyky vymizli,“ hovorí.
V jeho izbe, ktorá je zároveň dielňou aj miestnosťou plnou spomienok na ľudí a udalosti, vidíme rôzne nástroje, ale aj rozpracované figúrky do betlehema. Cez zimu plánuje vytvoriť celý výjav so základnými postavami. Miesto preň už našiel, v kunešovskom Kostole sv. Michaela Archanjela.
Alojz Patsch, kunešovský rezbár a ovocinár. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Miesto s históriou
Na stene visí ďalší z jeho výtvorov, reliéf k modlitbe zopätých rúk. „To sú ruky Albrechta Dürera, ktoré sám zachytil,“ ukazuje Alojz.
V kúte sú opreté hrubé viac či menej „hrčaté“ palice „Dotváram to, čo vytvorila príroda. Na vrchole sú hlavy lesných mužíkov alebo iných postáv. Chce to predstavivosť,“ hovorí o tom, ako sa so svojím jazvečíkom prechádza lesom a v konároch stromov vidí to, čo iní nie.
Starorodičovský dom z 20. rokov minulého storočia, v ktorom sa narodila aj rezbárova mama, dýcha históriou. Atmosféru dotvára kachľová pec, lopata na sádzanie chleba či na pečenie pre dedinu typického okrúhleho koláča s názvom „pelč“ (Peltsch).
Je to presne také miesto, kde by počas zimných večerov, keď sa za oknom ticho hromadí sneh, mali vznikať kunešovské hračky a kde by mal pokračovať ich starý príbeh.
