ŽARNOVICA. To, že chcú mať veľkú rodinu, vedeli Kováčovci už od okamihu, keď sa zoznámili. Ľudmila pochádzajúca z Moravy plánovala tri deti, jej manžel Jozef päť. S humorom dnes hovoria, že sa im to splnilo, lebo nakoniec dosiahli súčet osem. Päť chlapcov a tri dievčatá vo veku 25, 24, 22, 20, 18, 14, 13 a 11 rokov.
Osemnásť rokov na materskej
Na samotu, vzdialenú od Žarnovickej Huty dvadsať minút pešou chôdzou, prišli bývať pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Vtedy mali dve malé deti.
„Manžel pochádza z dediny v Nitrianskom kraji, život v paneláku sa mu nepáčil. Ťahalo ho to k práci v záhrade, do prírody. Začal preto hľadať nejaké vhodné miesto, kde by sme sa mohli usadiť. No a našiel tento dom,“ hovorí matka ôsmich detí.
„Postupne sme si to tu zveľaďovali. Začali sme chovať kozy, predávali sme mlieko. Mali sme jednu z prvých kozích fariem na Slovensku,“ podotkla.
Napriek tomu, že obidvaja sú vysokoškolsky vzdelaní, dlhé roky sa živili najmä poľnohospodárskou prácou. V súčasnosti chovajú už len tri kozy, menšie stádo oviec a sliepky.
„Na materskej som s krátkymi prestávkami zotrvala osemnásť rokov. Manžel, vyštudovaný elektroenergetik, medzitým učil v základnej škole, ja som sa zamestnala v chemickom laboratóriu. To však trvalo len pár mesiacov, kvôli rizikovému tehotenstvu som opäť zostala doma,“ spomína s tým, že dnes už zase pracuje v laboratóriu.
Najstarší syn sa už oženil.
Každý večer sa spolu modlia
Kedysi vládla v ich dome neutíchajúca vrava, detský smiech, jednoducho ruch veľkej rodiny. Momentálne je situácia trošku iná. Deti sa porozchádzali na vysoké a stredné školy, najstarší syn sa v septembri oženil. Doma robia rodičom spoločnosť už len traja najmladší potomkovia. Všetkých od začiatku vychovávali v kresťanskom duchu.
„Večer sa vždy, ktorí sme doma, spoločne modlíme ruženec a pred spaním dám každému krížik na čelo,“ opisuje zaužívané zvyky.
Je presvedčená, že rodiny treba podporovať a propagovať.
„Mnohé sú v ťažkom rozklade, preto sa už päť rokov modlím za ich uzdravenie,“ povedala. „Sme katolíci a som rada, že deti sa našej viery držia. Nezbadala som, že by niektoré z nich od nej ušlo. Teší ma, že najstarší syn si našiel manželku, ktorá je tiež kresťanka,“ hovorí.
Niektorí sa na viacdetné matky pozerajú akoby „cez prsty“. Pani Ľudmila však tvrdí, že to až tak nepociťovala.
„Mám výhodu v tom, že som vysokoškolsky vzdelaná, zrejme preto ma vnímali inak. Keby som nebola študovaná, mala by som to ťažšie,“ myslí si. „A nikdy som sa za to nehanbila,“ podotkla.
Vianoce 2010. Pri ozdobenom stromčeku sa fotia každý rok.
Chaos s darčekmi u nich nehrozí
„Ľahšie vychováte desať detí ako jedno,“ tvrdí. „Tie staršie neskôr pomáhajú so starostlivosťou o mladších súrodencov. Je medzi nimi silná súdržnosť, navzájom sa podporujú. Keď prídu domov dievčatá z internátov, objatia nemajú konca kraja,“ pokračovala. „Veľa spolu komunikujeme, deti odmalička čítajú knihy a zabávajú sa pri spoločenských hrách. Televízor sme nikdy nemali,“ povedala.
„Je to zbytočná strata času, veď kedy by sme sa potom stihli porozprávať?“ pýta sa s úsmevom.
Na Vianoce sa všetky deti stretli u rodičov, prišiel aj najstarší syn s manželkou.
Stromček kedysi robili vždy 23. decembra v noci, aby sa z neho nasledujúce ráno tešili všetky ratolesti. V ostatných rokoch ho už zdobia sami.
„Na Štedrý deň chlapci porobia okolo zvierat a my, dievčatá, od rána varíme. Do večere držíme pôst, maškrtenie nepripadá do úvahy,“ približuje sviatočný deň vo veľkej rodine.
„Zemiakový šalát pripravujeme v tridsaťlitrovom hrnci, kapustnicu v dvadsaťlitrovom.“ Namiesto klasického kapra jedávajú rybie filé, okrem nich však vyprážajú aj rezne.
„Tie jedávame na Božie narodenie. Rovnako aj údené mäso a klobásky.“
Chaos s darčekmi od Ježiška vraj u nich nehrozí. „Všetko je pekne podelené na kôpkach, každý si tie svoje s prehľadom nájde,“ hovorí.
Najviac sa jej na Vianociach páči to, čo u nich pomaly odchádza.
„Rozžiarené oči malých detí, ich prekvapenie a úprimná radosť. Neviem, či sa to teraz postupne nevytráca. Asi si už budeme musieť počkať na vnúčatá,“ podotkla s úsmevom.
Najkrajšie sviatky v roku však majú podľa nej čaro aj v tom, že všetci sú spolu a každý každému sa snaží urobiť radosť.
