Stretnutia ľudí s vlkom v okolí Kremnice sa množia. Zviera si ich však zväčša nevšíma. Útoky na ľudí nie sú na Slovensku známe.
SKALKA/KREMNICA. Väčšina ľudí, ktorí sa pravidelne pohybujú v lese, sa zhoduje v jednom – stretnúť vlka nie je vôbec jednoduché.
Obyvatelia a návštevníci Kremnice a okolia však v ostatných mesiacoch majú opačnú skúsenosť.
Vychudnutý a šedivý
Igorovi Hovoričovi skrížil cestu na bežkárskej trati. „Bolo to niekde medzi Hostincom a odbočkou na Králiky, keď sme ho spolu s ďalším lyžiarom uvideli pár metrov pred nami. Zastali sme a počkali, kým prejde. Vyzeral však, že ho veľmi nezaujímame,“ povedal mladý bežkár, ktorý už pri tréningoch stretol medvede, vlka ale na vlastné oči videl v prírode po prvýkrát.
Prekvapená z nečakaného stretnutia ostala aj Kremničanka Alžbeta.
„Bola som na prechádzke s mojím jazvečíkom, keď sa zjavil asi 50 metrov od nás. Najskôr som si myslela, že je to túlavý pes, až po chvíli mi došlo, že je to vlk. Bol vychudnutý a šedivý. Čakala som čo sa stane, ale každý si šiel svojou cestou. On aj my. Ani môj pes nezareagoval,“ opísala skúsenosť.
Strach nemala, v prírode trávi veľa času a z väčšej vzdialenosti si už v minulosti obzrela aj medveďa.
Stretnutie s vlkom je skôr vzácnosťou
„Svorka sa tu objaví, potom odíde, ale pozorovali sme už aj gravidnú samicu – takže vlk sa tu zrejme udomácnil. Dva, tri roky dozadu sa vyskytli aj útoky na ovce na salaše v Turčeku. Stretnutie človeka s vlkom je ale skôr vzácnosťou,“ zareagoval Karol Mutňanský, riaditeľ Mestských lesov Kremnica. Sám trávi v lese veľa času, vlka sa mu však podarí zazrieť tak raz za dva roky.
O zážitkoch miestnych ľudí v ostatnom období vie, je však skeptický.
„Sám som ho nevidel, takže to ťažko komentovať. Môže ísť aj o zdivočeného psa. Ak však ide o vlka, bude to zrejme starší jedinec, ktorému už dobre neslúžia zmysly, inak by ho ľudia nestretávali, pretože by sa im vyhol,“ povedal.
Ochranári odstrely kritizujú
Vlk samotár je podľa Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK poľovníckym mýtom. „Vlci sú, podobne ako ľudia, sociálne zvieratá, žijú v rodinách. To ale neznamená, že sa vždy pohybujú vo svorkách, vlci chodia aj jednotlivo,“ povedal a dodal, že osamelý vlk môže znamenať aj to, že mu poľovníci vystrieľali zvyšok rodiny.
Tvrdí, že vlky v strenej Európe sú iné ako vlky v severnej Amerike. „Sú menej plaché, vyskytujú sa v blízkosti ľudských obydlí a ak človeka zaregistrujú s dostatočným predstihom, so záujmom ho pozorujú.“
Lesoochranárske zoskupenie dlhodobo kritizuje odstrely vlkov na Slovensku. Vlk dravý bol v minulosti chránený celoročne, v súčasnosti je povolený jeho limitovaný odstrel. Loviť je ho možné v období od začiatku novembra do 15. januára. Zvyšok roka podlieha ochrane.
Ministerstvo pôdohospodárstva vlani vydalo kvóty, v rámci ktorých môžu poľovníci do prvej polovice januára legálne odstreliť 80 vlkov dravých.
„Vlk v našich zemepisných šírkach neohrozuje človeka. Realita je presne opačná,“ dodal Lukáč s dôvetkom, že počet vlkov na Slovensku odhaduje na 250 až tristo.
Na Slovensku nie je známy ani jeden prípad úmrtia spôsobeného napadnutím vlkom.
