Nádejný talent atletickej budúcnosti Lukáš Muha pod záštitou Športového klubu Žiar nad Hronom rozpráva o svojich začiatkoch vo svete atletiky, tréningoch, súťažiach a rôznych zaujímavostiach o športe.
Kedy si začal s behaním, respektíve prečo si si vybral práve behanie a nie futbal alebo iný šport? Čo ťa priviedlo práve na atletiku?
- S behaním som začal systematickejšie až v roku 2011, keď som spoznal trénera Olivera Dávida. Už predtým sme s otcom športovali, chodievali sme si zabehať, zaplávať, zahrať rôzne druhy športu. Bol to vlastne otec, ktorý mi dal „športový základ“.
Spomínaš si na svoje atletické začiatky...
- Áno, spomínam. Prvé preteky na ktorých som sa zúčastnil boli v roku 2008, bol to cezpoľný beh v Hornej Ždáni, ktoré organizoval a po dlhých rokoch obnovil môj otec spoločne s obcou a riaditeľom školy. Vtedy som ešte behanie nebral vážne. Moje začiatky v behaní boli so psom, sibírskym husky, ktorého som dostal na narodeniny a chodieval som sa s ním prevetrať. Behanie beriem ako radosť i keď náročné tréningy sú pre telo utrpením.
Koľko rokov sa venuješ atletike?
- Tomu, čo by som mohol nazvať atletikou sa venujem už 3 roky.
Nepripadajú ti tréningy stereotypné za taký dlhý čas?
- Určite nie, venujem sa totiž každému športu. Navyše nie som člen vrcholového strediska, čo je pre mňa výhodou a nie je na mňa vyvíjaný žiadny tlak. Koľko natrénujem, toľko si z toho vezmem na pretek a vinu môžem hádzať jedine na seba.
Prezradíš nám trate, ktoré prvotne behávaš a ktoré sú tvoje obľúbené?
- Na dráhe sú to 800m a 1500m, občas aj 2000m s prekážkami a 3000m. Mimo dráhy si zabehnem každú trať do desiatich kilometrov. Najobľúbenejšia je určite osemstovka a cezpoľný beh zvyčajne behám od 3000- 5000m.
A čo tvoja motivácia na tréningoch alebo pretekov, aby si podal čo najlepší výkon?
- Nenazval by som to motiváciou, ale skôr vierou v to, že stále môžem byť lepší.
Akých súťaží si sa doteraz zúčastnil a ktorá bola pre teba najvýznamnejšia?
- Od roku 2012 som sa zúčastnil asi na všetkých MSR v mojej kategórií. Reprezentoval som Slovenskú republiku v zahraničí na viacerých súťažiach. Tento rok mám 5 medailí z MSR a z toho 2 tituly. Určite za najvýznamnejšie preteky považujem Školské majstrovstvá Sveta v cezpoľnom behu v Izraeli v roku 2014. Ako jednotlivec som dobehal na 27. mieste a ako Národný výber SR sme skončili na peknom 5. mieste pred viacerými „baštami“ behu.
Osobný rekord... ?
- Osobný rekord mám na každej trati. Za mienku stojí môj najhodnotnejší „osobák“, ktorý som dosiahol na trati 800m s časom 2:01, 26 minúty.
O čom by sa dalo hovoriť, ako o tvojom najväčšom atletickom úspechu?
- Fakt, že som sa za posledné dva roky výrazne zlepšil. Určite aj to, že zlepšenie bolo výrazné a atletika ma baví oveľa viac ako na začiatku.
Rád si zabeháš aj vo voľnom čase, keď nemáš tréningy?
- Najradšej behám počas prechodného obdobia. Je to obdobie po sezóne pretekov, kedy môžem behať, koľko chcem. Nič ma nelimituje ani čas, ani vzdialenosť, takže vo voľnom čase si rád zabehám. Počas sezóny však voľný čas vypĺňam buď štúdiom, alebo iným druhom športu, napr. plávaním...
Môžeš nám priblížiť intervaly tvojich tréningov?
- Trénujem prakticky každý deň, ale do procesu prípravy s trénerom zahŕňame aj iné športy. Behávam okolo Žiaru nad Hronom, úseky na dráhe a fartleky na lúkach v lese.
Neľutuješ čas, ktorý venuješ atletike a veci, ktoré musíš obetovať?
- Nie, neľutujem. Ľutoval by som čas strávený bez atletiky a športu.
Vízie do budúcna, pripravuješ sa na nejakú súťaž? Máš nejaké sny ohľadom atletiky?
- Pripravujem sa na halovú sezónu. Konkrétnejšie na halový Míting Elán v Bratislave a na halové MSR Juniorov taktiež v Bratislave. Mojím snom sú olympijské hry. Mojou víziou, keď som bol mladší, bolo dostať sa na časovú hranicu dvoch minút na trati 800m. Teraz sa chcem opäť zlepšovať a verím, že sa mi bude dariť aspoň tak ako doteraz.
Autor: Monika Mesíková
