ŽIAR NAD HRONOM. Žiar má zoznam mestských pamätihodností, len pred niekoľkými dňami ho odsúhlasili žiarski poslanci.
Nájdeme na ňom nehnuteľné aj hnuteľné objekty v katastri Žiaru, Horných Opatoviec aj Šášovského Podhradia. Jeho základom je súpis, ktorý vyhotovil Peter Mosný, žiarsky archeológ a bývalý pamiatkar.
„Som veľmi rád, že na vytvorení zoznamu sa podieľala odborná verejnosť v rámci na to vytvorenej komisie a nie úradníci,“ povedal žiarsky primátor Peter Antal (NEKA).
Často nenápadné pamiatky
Podľa zoznamu chce mesto chrániť menšie, často nenápadné, sakrálne pamiatky, ako sú kaplnka, sochy, zvonička, kríže či prícestné stĺpy, ale aj spomienky na obec Horné Opatovce, ktorá v minulosti musela ustúpiť hlinikárni a po ktorej ostal napríklad cintorín či budova niekdajšej školy.
Svoje miesto na zozname však našli i architektonické prvky v štýle socialistického realizmu (SORELA) – najmä domové znamenia nad vchodmi bytoviek z 50. rokov minulého storočia, ale aj celá budova bývalého Závodného klubu, neskôr Domu kultúry.
Pamätihodnosťou je po novom aj administratívna budova na Námestí Matice slovenskej – takzvaný Biely dom zo 60. rokov minulého storočia.
Výnimočná žiarska SORELA
„Zadefinovali sme si, čo máme ako mesto záujem chrániť, to, čo mesto považuje vo svojej architektúre a histórii za dôležité. Je to nižšia forma ochrany ako zo strany štátu v prípade národných kultúrnych pamiatok. No každý, kto bude chcieť do akejkoľvek pamätihodnosti zasiahnuť, bude musieť požiadať o stanovisko mesto,“ vysvetlil primátor.
Samospráva tak chce zabrániť nezvratným poškodeniam týchto objektov. Pre viaceré je však už neskoro. Sochárske reliéfy s rôznymi motívmi často necitlivo premaľovali či úplne odstránili pri zatepľovaní bytoviek. „Po novom to bytové spoločenstvá nebudú môcť len tak urobiť. Reliéfy, ktoré reprezentujúcim socialistickú architektúru, mnohí nepovažujú za významné. Málokto si uvedomuje, že v rámci bývalého Československa nie je veľa takýchto domov s domovými znameniami a že sa na nich podieľali neskôr úspešní sochári,“ pripomenul Antal.
Avizujú menšie obnovy
Mesto už v minulom roku začalo niektoré z menších objektov na svojom území obnovovať a udržiavať. „Podarilo sa opraviť sochu sediaceho dievčaťa pred bytovým domom na Ulici A. Dubčeka, očistiť sochu „Slovenka“ na Ulici Š. Moysesa aj sochu Ladislava Exnára, vyčistiť pietne miesta – hroby vojakov,“ píše sa v dôvodovej správe, ktorú dostali poslanci.
V podobných aktivitách chce mesto podľa Antala v rámci svojich finančných možností pokračovať aj v ďalšom období.
Caroline niektoré z domových znamení zachytila aj v kresbách. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Pátra po autoroch pre Žiar typických reliéfov
CAROLINE TURAZOVÁ spoznáva svoje mesto cez domové znamenia.
ŽIAR NAD HRONOM. Po stopách autorov domových znamení nad vchodmi bytových domov z 50. rokov minulého storočia pátra v rámci školskej práce spolu so spolužiačkou Sabínou iba 15-ročná gymnazistka Caroline Turazová.
Navštívila archív a zmienku o nich hľadala aj v starých mestských kronikách.
„Ako som zistila podľa fotografií, ktoré som si urobila, na niektorých je podpis Majerský, na ďalších iniciály KP a EM. Snažím sa zistiť, komu patria,“ vysvetľuje študentka.
Najskôr si ako tému stredoškolskej odbornej činnosti vybrala módu maturantov, na pre Žiar typické architektonické prvky ju nasmerovala až dejepisárka Zuzana Kohútová.
„Zaujalo ma to, keďže niektoré z reliéfov sú poničené zatepľovaním a s novým náterom sa zmenili niekedy až na gýč. Myslím si, že by mali ostať zachované v pôvodnej podobe. Okrem toho ide o tému, ktorej sa zatiaľ veľmi nikto nevenoval,“ objasňuje, ako ju bádanie nadchlo.
Spomína si, že domové znamenia si všímala už ako malé dieťa a najviac si obľúbila dve sovy na Ulici Š. Moysesa.
V súčasnosti vidí oveľa väčšiu pestrosť. Niektoré reliéfy dokonca prekresľuje, aby jej práca mala aj ďalšiu pridanú hodnotu.
„Sú to rastlinné motívy, ľudské postavy – najmä deti, ale aj zvieratá,“ vymenovala len niektoré súčasti tejto architektonickej galérie typickej pre Žiar Caroline.
Iva Zigová
