„Káva by sa mala pripravovať s láskou,“ hovorí Róbert Palík, ktorý aktuálne boduje medzi baristami na Slovensku aj v Česku.
ŽIAR N. HR./KREMNICA. Za sebou má štúdium na žiarskej hotelovke a prvé pracovné skúsenosti v banskobystrickej kaviarni Le Roy bar & cafe. Kremničan Róbert Palík (20) je v brandži pomerne nový, no už si zažil prvé úspechy.
Na Majstrovstvách Slovenska si v kategórii barista za svoj výkon vyslúžil tretie miesto. Nedávno k nemu pridal ďalšie ocenenie – druhú priečku na českých majstrovstvách v príprave kávy s použitím aeropressu.
Za kávou sa skrýva veľa
„Obe súťaže boli pre mňa veľkou skúsenosťou. V Čechách však bola oveľa väčšia konkurencia, až 54 súťažiacich, takže to má pre mňa trochu inú hodnotu,“ hovorí a ďakuje skúsenejšiemu kolegovi, ktorý mu pomáhal s prípravou.
Čo by mal mať dobrý barista, si Róbert povedať netrúfa, za základné predpoklady však považuje záujem a nadšenie. „Musí ho to baviť a musí sa snažiť, potom prídu aj úspechy,“ myslí si aktuálny vicemajster Česka v príprave kávy alternatívnou metódou.
Povzbudzujúci nápoj po prvý raz ochutnal až krátko pred nástupom na strednú školu, čoskoro ho to však začalo ťahať práve k baristike.
„Chytilo ma to niekedy v druhom ročníku. Postupne som zistil, že káva nie je len výsledok v šálke, ktorý dostaneme na stôl, ale že je za ňou veľmi veľa vecí a aj ľudí, čo si to musia „odmakať“, aby sme si ju mohli vychutnať,“ približuje počiatky jeho fascinácie.
Dnes pracuje s výberovou kávou z krajín ako Etiópia, Keňa, Guatemala, Panama či Brazília. „Objedávame ju z pražiarní po celej Európe,“ vysvetľuje.
Čerstvé ocenenie zo susednej Českej republiky. FOTO: ARCHÍV (RP)
Dôležité sú emócie
Róbert rád začína ráno kávou Flat white, teda double espressom dolievaným ako cappuccino. Ľuďom však nechce diktovať, akú kávu majú piť. Necháva to na nich. „Každý nech pije kávu, aká mu chutí, keď sa pri tom cíti dobre a je spokojný. Vo veľkej miere je to o emóciách,“ tvrdí.
Podstatné podľa neho je, či je káva pripravovaná s dobrým pocitom. Technika sa dá zdokonaľovať, negatívny prístup však môže všetko pokaziť. „Samotný prístup obsluhujúceho prezradí veľa a od neho sa to celé odvíja. Káva musí byť pripravovaná s láskou - to je také moje know-how,“ usmieva sa.
V súťažiach, ktorých sa zúčastňuje, rozhodujú často len detaily – hodnotí sa nielen chuťová stránka, technické prvky, správna dĺžka extrakcie, utlačenie kávy v páke, ale aj vzhľad výsledného produktu.
V práci sa s kolegami vždy snažia o to, aby napríklad cappuccino potešilo aj oko zákazníka. Pomáha im pritom známa Latte art technika – teda zdobenie kávových nápojov našľahanou mliečnou penou.
„Závisí to od toho, koľko ľudí máme v prevádzke, koľko je času. Najjednoduchšie je srdiečko. Kolega kreslí labuť, ja rád používam motív tulipánov alebo vzor nazývaný vortex (viac sústredných sŕdc na hladine po obvode šálky – pozn. red.),“ opisuje.
Ochutnáva kaviarenskú Európu
V súčasnosti sa mladý barista snaží zdokonaľovať svoje zručnosti. Spätnú väzbu mu podľa jeho slov dávajú práve súťaže, kde zisťuje, v čom je dobrý a v čom za ostatnými zaostáva.
Spôsob, ako napredovať, je aj cestovanie za kávou. Preto výlety do zahraničia spája zároveň s návštevami vychytených kaviarní. „Z práce sme takto vyrazili do Budapešti, do Krakova. Nedávno sme vyskúšali napríklad výbornú pražskú kaviareň Ema Espresso Na Florenci, kde sme našli super prostredie aj ľudí, takže odporúčam,“ hovorí o tom, ako postupne ochutnáva kaviarenskú Európu.
Vyraziť by chcel napríklad do Benátok, kde možno nájsť Caffe Florian, najstaršiu taliansku kaviareň otvorenú v roku 1720.
A čo budúcnosť? Aj v tom má Róbert jasno. „Mojím cieľom je stať sa jedným z najlepších. A neskôr? Asi každý by chcel mať svoju vlastnú kaviareň,“ hovorí o métach, ktoré by chcel dosiahnuť.
Na súťažiach sa strieda sústredenie a stres s pohodou. FOTO: ARCHÍV (RP)
