Historické fakty vedľa zaujímavostí z bežného života Kremničanov minulosti – aj taká je nová kniha kremnického historika Daniela Haas Kianičku.
KREMNICA. Historik Daniel Haas Kianička si získal obľubu verejnosti nielen svojou odbornou prácou, ale aj populárno-náučnými prednáškami o dejinách Kremnice s dôrazom na zaujímavosti každodenného života.
Aktuálne sa na pultoch kníhkupectiev objavila jeho najnovšia kniha - Kremnica, mesto klenotov. Na históriu tohto banského a minciarskeho mesta nahliada zoširoka a stáva sa v súvislosti s ním prvým dielom svojho druhu.
„Asi pred dvoma rokmi, keď sa blížilo výročie mesta ,som si povedal, že hoci o Kremnici vyšlo mnoho článkov a publikácií, neexistuje kompendium, teda príručka, ktorá by jej históriu mapovala ucelene a chronologicky,“ objasňuje, čo ho motivovalo.
Aj ako historická čítanka pre školy
Keď s písaním začal, myslel si, že výsledkom bude útla knižka. Materiál sa však postupne hromadil, a tak len prvý zväzok encyklopedického sprievodcu s podtitulom Od počiatkov do polovice 17. storočia má približne 620 strán.
„Kniha je určená nielen milovníkom dejín, ale aj učiteľom dejepisu, ktorí ju môžu na hodinách použiť ako historickú čítanku,“ hovorí a dopĺňa, že sa dá čítať od začiatku do konca, no i náhodne na hociktorom mieste, keď čitateľa zaujíma konkrétny časový úsek.
Prvá časť zachytáva Kremnicu ako zlatý klenot, v dobách najväčšieho rozmachu ťažby zlata. Druhá má názov Voda – klenot Kremnice a hovorí o tomto živle ako o požehnaní a zároveň prekliatí baníkov, keď na jednej strane pomáhal poháňať banské ťažobné stroje a na druhej bane zaplavoval. „Dva vodovody - Turčekovský a ten zo Zvolenskej doliny sa v dobových písomnostiach označujú ako dva najväčšie klenoty vtedajšej Kremnice,“ vysvetľuje Haas Kianička.
Názov tretieho z celkov Boj o klenoty Kremnice napovedá, že sa venuje pohnutému obdobiu a autor v ňom upriamuje pozornosť najmä na vojenské dejiny.
Publikáciu dopĺňajú fotografie ilustrujúce konkrétne obdobia dejín mesta.
Pracovňa na biliardovom stole
Pri spracúvaní materiálu vychádzal historik najmä zo svojich starších bádaní, z existujúcich publikácií, štúdií a článkov. Informácie pre svoje dielo zhromažďoval u seba doma, v minulosťou dýchajúcom dome, niekdajšom pivovare. „Na knihe som pracoval každý deň po práci, cez víkendy. Úplne som na nejaký čas vypustil niektoré aktivity. Súčasťou mojej pracovne sa stal dočasne aj náš biliardový stôl, keďže som potreboval priestor, na ktorom by som rozložil knihy a dokumenty,“ opisuje, ako dielo vznikalo.
Hoci ide o publikáciu s množstvom faktov a odkazov, je podľa autora čitateľsky stráviteľná.
„Snažil som sa vysvetliť každý cudzí výraz. A okrem opakujúcich sa kapitol venovaných hospodárstvu, sociálnemu zloženiu, cirkevným dejinám, kultúre či topografii, som sa snažil knihu obohatiť aj o pasáže o každodennom živote,“ vysvetľuje.
Práve z detailov a zaujímavostí z bežných dní predkov obyvateľov Kremnice v spojení s takzvanými „veľkými dejinami“ vzniká podľa Haas Kianičku plastický obraz.
Šaty venovali v testamentoch
Kým zo stredoveku je prameňov tohto druhu veľmi málo, v poslednej časti knihy už týmto stránkam života vtedajších Kremničanov patrí pomerne rozsiahly priestor.
„Snažil som sa priblížiť oblasti ako strava, odievanie, bývanie, hygiena, voľný čas či kriminalita, ale aj základné medzníky v živote človeka, ako sú krst, svadba a pohreb,“ spomenie len niektoré z tém.
Fakty dokresľujú portréty významných či menej významných osobností, aj citáty z dokumentov – napríklad z opisu voľby richtára z roku 1605, z výpovede svedkov v prípade bosorky Dory Struhárovej z Ihráča či z oslavnej básne na kúpele v Turčianskych Tepliciach.
Autor si myslí, že práve takéto zaujímavosti čitateľov oslovia.
„Tak napríklad odievanie v 16. a 17. storočí. Na základe malieb, sôch, ale aj testamentov, v ktorých ľudia odkazovali jednotlivé kusy šatstva, sa dá celkom dobre zrekonštruovať, ako sa vtedajší Kremničania obliekali,“ hovorí.
Kým mešťan nosil krátke nohavice, pančuchy, košeľu, náprsník a priliehavý kabátec, obyčajnému človeku a baníkovi museli podľa historika stačiť ľanová košeľa a vlnené nohavice.
Zaujme aj grafická stránka knihy.
Aká významná bola Kremnica?
Encyklopedický sprievodca odkazuje na klenoty Kremnice v ich rôznych podobách. Pri čítaní si tak nevdojak uvedomíte, aký význam Kremnica v minulosti mala.
„Napríklad v 14. storočí, keď sa tu začali ťažiť množstvá zlata a začalo sa s razbou mincí, zlato z Kremnice ovplyvňovalo cenu drahých kovov na európskych trhoch. Mesto bolo známe v celej Európe a svojich zástupcov tu mali najväčší obchodníci tej doby,“ pripomína historik.
Niekdajší význam mesta ilustrujú v knihe aj fotografie pamiatok, umeleckých diel a dokumentov z tohto obdobia.
Kremnicu, mesto klenotov, ktorá vyšla vo vydavateľstve Rak známeho historika Pavla Dvořáka, pokrstí autor so svojimi hosťami vrátane spolupracovníkov a samotného vydavateľa 26. marca o 17. hodine v kremnickom kine Akropola.
