Pri zdobení kraslíc je Žiarčanka Juliána Rečlová perfekcionistka. Rovnako ako pri svojej práci účtovníčky.
ŽIAR NAD HRONOM. Žiarčanka Juliána Rečlová (30) býva pred Veľkou nocou zaneprázdnená viac ako po zvyšok roka. Vrcholí obdobie účtovníckych prác, ktorými sa živí, zároveň však zdobí kraslice. „Marec je v mojom prípade pre iné aktivity úplne „zabitý“. Mením sa na nočného tvora,“ hovorí a ukazuje nám zbierku vajíčok ozdobených farebnými bavlnkami.
Hold starým rodičom
Jej pracovnými nástrojmi sú lepidlo, špáradlo na jeho nanášanie, perlovky, slepačie vajíčka a jej dlhé nechty.
Tvorbe kraslíc zdobených bavlnkami sa venuje už viac ako desať rokov. Na začiatku sa inšpirovala v časopisoch, neskôr hľadala vlastné vzory a kompozície.
„Ornamenty, ktoré vidíte, som zdedila po starom otcovi. Bol riaditeľom školy v Lovči. Zbieral slovenské ľudové motívy a zároveň si vymýšľal vlastné,“ hovorí o predlohách, ktoré objavila v domácej knižnici.
Iné techniky zatiaľ neskúša, má totiž vzťah práve k textilnej tvorbe.
„Moja mama zdobí vajíčka drôtom, ale ja preferujem perlovky. Starká, s ktorou sme bývali, ma učila vyšívať,“ hľadá pôvod svojej záľuby, ktorou zároveň vzdáva hold svojim starým rodičom a rodinným tradíciám. Spomenie aj mamu, ktorá ju spolu s jej bratom – dvojčaťom, viedla v ich detstve k rôznym tvorivým aktivitám. Dnes je už na dôchodku a obchádza rôzne obchodné reťazce, aby zadovážila pre dcéru i pre seba stále viac zriedkavé biele vajcia.
FOTO: IVA ZIGOVÁ
Inšpirácia cibulákom
Na vajíčkach, ktorých galériu si môžete pozrieť na webe Ústredia ľudovej umeleckej výroby, nachádzame inšpiráciu výšivkami, slovenskou modrotlačou, ale aj známym druhom porcelánu – takzvaným cibulákom. „Posledný zo spomenutých vzorov som odkukala zo šálok, ktoré máme doma. Vyrobiť podobné vajíčko trvá tak tri – štyri hodiny. Je to o detailoch. Práca musí byť čistá, dôležité je tiež vystihnúť správny čas – rozoznať, keď sa dá nalepená bavlnka ešte tvarovať a keď už nie,“ približuje Juliána a usmieva sa: „Keď človek robí účtovníctvo, musí byť perfekcionista.“
Kraslice odporúča zavesiť na halúzky s maňuškami či zlatý dážď. Vyznejú však aj naaranžované v košíku či v hlinenej miske.
„U nás však výzdobu takmer nenájdete. Keďže vajíčka väčšinou darujeme alebo predáme. Ako sa hovorí, obuvníkove deti chodia bosé,“ podotkne.
Pred Veľkou nocou sa u Juliány doma pre veľkú spotrebu vyfúknutých vajec mení aj zloženie jedla. „Vtedy sa od mamy napočúvam: Dáš si chlebík vo vajci? Praženicu ti spravím?“
Samotné sviatočné dni však mladá Žiarčanka trávi v prírode s priateľom či kamarátmi.
„V detstve som to poriadne schytávala od brata, ktorý si nenechal ujsť príležitosť použiť tradičný korbáč. Teraz zvyknem ujsť niekam na turistiku, na výlet,“ dodáva s úsmevom.
