„Nájsť si cestu k žiakom je pre mňa väčšie víťazstvo než výhra na športových majstrovstvách,“ hovorí ocenený Učiteľ na jednotku Štefan Muha (50).
ŽIAR NAD HRONOM. Žije športom a svoju prácu miluje. V marci získal mimoriadnu cenu primátora mesta Žiar nad Hronom za významný prínos, vynikajúce výsledky v oblasti školského športu a šírenie dobrého mena športu v Žiari. Učiteľ telesnej výchovy na Základnej škole na Ulici Jilemnického, Štefan Muha.
Venujete sa najmä telesnej výchove, prečo?
- Áno, mojou prioritou je telesná výchova, ale myslím si, že by som sa nedal zahanbiť ani pri ostatných predmetoch. Od samého začiatku, ako som na tejto škole (od r. 2009 – pozn. red.), sme zvažovali znovu otvoriť športové triedy, a to sa nám aj podarilo. Rok po mojom nástupe sme sa obrátili na mesto a ministerstvo školstva s takouto žiadosťou a teraz máme na Štvorke už piatu športovú triedu.
Ako vyzerá vyučovanie v takejto športovej triede?
- Naše športové triedy nie sú zamerané len na jeden šport, ale na viaceré. V každej z nich sa venujeme štyrom až piatim. Dbáme na to, aby boli žiaci v triedach zmiešaní, teda aby nepozostávali len z chlapcov alebo len z dievčat.
Stretávate sa aj so žiakmi, ktorí síce majú radi šport a chcú sa mu venovať, ale nie sú fyzicky či inak športovo zdatní?
- Jedného z mojich zverencov chceli zo športovej triedy preradiť, pretože bol trošku pri tele. Všetci si mysleli, že z neho športovec určite nebude. Dnes je už deviatak, úspešne absolvoval športové talentové skúšky a je jeden z najlepších v škole. Takisto som mal v triede plnšieho brankára, ktorý bol neskôr vyhlásený za najlepšieho brankára. To všetko by sa nestalo, keby sme im nedali šancu. Keby som mal riadiť podľa tabuliek ministerstva, tí žiaci by v športovej triede neboli a nevyužili by tak svoj talent a potenciál. Nájsť si cestu k týmto deťom možno trvá trošku dlhšie, ale keď sa mi to podarí, sú to pre mňa víťazstvá väčšie ako Majstrovstvá Slovenska.
To znamená, že nie každý žiak v takejto špecializovanej triede musí lámať športové rekordy?
- Niektoré deti nemusia byť dobrými športovcami, môžu však byť dobrými športovými redaktormi či poslancami, ktorí raz budú za šport hlaovať. My nepotrebujeme len športovcov, potrebujeme aj rozhodcov, redaktorov, organizátorov. To sú rovnako deti, ktoré sa môžu v športovej triede uplatniť a preraziť iným spôsobom.
Len pred pár týždňami ste získali mimoriadne ocenenie v rámci udeľovania cien Učiteľ na jednotku. Aký by podľa vás mal byť učiteľ na jednotku?
- Neviem, čo by som mohol poradiť kolegom, nechcem byť nejakým vzorom, sám sa nepovažujem za ukážkového. Myslím si, že v prvom rade by mala učiteľa jeho práca zaujímať a baviť. Túto myšlienku by mal mať každý ujasnenú hneď, keď sa rozhodne ísť učiť. Niektorí si to spočiatku neuvedomujú, ono to však postupne príde samo. Mne to došlo napríklad len nedávno, práve keď som získal toto ocenenie. Prečítali tam môj životopis a to, čo sa mi podarilo za život dosiahnuť. Až vtedy som si uvedomil, že toho bolo naozaj veľa. Učiteľ na jednotku je ten, ktorého tak vnímajú jeho žiaci a majú ho radi.
Vďaka čomu sa vám podarilo získať takéto ocenenie?
- To, že sa nám znovu podarilo otvoriť športové triedy, považujem za obrovský úspech. Úspechom je nesporne aj to, že momentálne máme v škole osem reprezentantov Slovenskej republiky v piatich rôznych športoch. Sú tu cyklisti, karatisti, atléti či basketbalista. Myslím si, že Žiar je v športovej oblasti na dobrej ceste, len treba niektoré veci ešte dotiahnuť do konca. Myslím tým technické a materiálne zázemie, ale to nevyriešim ani ja, ani náš riaditeľ, s tým sa musíme obrátiť vyššie.
Rastie podľa vás záujem detí o šport alebo skôr naopak?
- Obdobie po prevrate znamenalo veľký útlm športu, ktorý sa vtedy dostal na posledné miesto v spoločnosti. Možno aj preto, že na deti číhali a dodnes číhajú mnohé nástrahy ako mobily, internet. Pamätám si však na obdobie, keď sa kvalita škôl hodnotila podľa toho, koľko mali jazykových či počítačových tried. Pohyb sa vtedy trošku zazníval a vtedy sme aj dlho v športe prehrávali.
Zmenilo sa to za ostatné roky?
- Dnes môžem povedať, že nemám v triede dieťa, ktoré by sa nerado pohybovalo a športovalo. Vidím to aj na tom, že zverenci, ktorých som mal v športových triedach, boli na talentových skúškach na športové gymnázium v Banskej Bystrici. Zrazu som zistil, že sa ich tam hlási okolo stopäťdesiat až dvesto a škola berie len šesťdesiat študentov. A to je to, čo sme chceli, aby sme už konečne mohli robiť výber. Dúfam, že takéto výberové kolá do športových tried časom prídu aj do základných škôl, aby sa už aj tu mohli vychovávať športovo nadané deti, z ktorých sa raz môžu stať olympijskí reprezentanti.
Máte nejaké vlastné pedagogické metódy, ktorými sa pri vyučovaní riadite?
- Nepoužívame na deti žiadne hormóny, aby boli rýchlejšie, silnejšie a mocnejšie (smiech). Osobne preferujem motivačné techniky, pretože psychika podľa môjho názoru tvorí deväťdesiat percent výkonu. Všetko je to v hlave, pretože tá dáva príkaz ostatným svalom, aby vykonávali svoju činnosť.
Veľakrát ideme s deckami na pizzu, utužujeme sa ako kolektív. Aj ich srdnatosť a sebavedomie postupne stúpne. Ja neviem trénovať deti o nič lepšie ako učitelia v Bystrici či v Nitre, všetci to robíme a chceme robiť dobre, ale veľa vecí u nás zaberá práve vďaka týmto motivačným prvkom. To je také moje know how. Aj keď prídem na hodiny, najprv sa s deťmi porozprávam, kde boli na pretekoch, ako sa im darilo, nezačnem ich hneď skúšať. Snažím sa im tiež povedať, keď už od nás v deviatej triede pomaly odchádzajú, že nám pomohli a že sme ich potrebovali.
Celý rozhovor s oceneným učiteľom si môžete prečítať v aktuálnom vydaní týždenníka MY Noviny Žiarskej kotliny.
