Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Kožúšok mal cenu kravy. Anna Suchá sa pri tvorbe vracia k originálom

Novobančanka ANNA SUCHÁ sa venuje zabudnutému remeslu.

Anna Suchá v jej dielni.Anna Suchá v jej dielni.(Zdroj: IVA ZIGOVÁ)

ANNA SUCHÁ zo Štálov sa venuje zabudnutému remeslu. Raz chce kožúšky z rôznych regiónov Slovenska priblížiť ľuďom prostredníctvom malej expozície.

ŠTÁLE. Novobančanka Anna Suchá sa už dvadsať rokov venuje nevšednej záľube. Vo voľnom čase sedí vo svojej dielničke a vyrába tradičné krojové kožúšky podľa pôvodných vzorov z celého Slovenska.

Oživuje zabudnuté remeslo

Keď do jej mikrosveta vojdete, najskôr zacítite vôňu kože a omráči vás množstvo farebných ornamentov na častiach krojov visiacich pod stropom. Miestnosť, kde pracuje, pripomína galériu slovenského folklóru. Zaujme aj zbierka nástrojov a na stenách viaceré ocenenia za ľudovoumeleckú tvorbu.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Dnes remeslá ožívajú. Nájdete hrnčiarov, drotárov, kováčov, ale na kožušníkov akoby sa zabudlo. Voľakedy pritom boli v každej dedine,“ hovorí. Aj keď sa dnes na remeslo niekto dá, len málokedy sa vracia k pôvodným technikám. „Neviem, či v súčasnosti na Slovensku je ešte niekto ako ja, pre koho je vernosť originálnym predlohám základným pravidlom. Asi nie,“ pokračuje s dávkou hrdosti v hlase.

Za kožušníčku sa vyučila ako mladé dievča, ako dieťa ju bavili ju ručné práce, najmä vyšívanie. Dlhodobo však pôsobí v úplne inej profesii a do dielne prichádza až po hodinách strávených v práci, ktorá ju živí.

„Študujem vzory, snažím sa zdokonaľovať. Zaujímajú ma dejiny folklóru. V minulosti som navštívila pána Mikuláša Šufliarskeho, ktorý vyrábal kožúšky v Detve. Viem kresliť, čo je tiež dôležitý predpoklad. Až postupne som zisťovala, že na to mám,“ vysvetľuje, ako sa k výrobe krojových kožuchov a viest dostala.

Kožušníčka medzi oceneniami.

V reklame našla nepodarok

Dodržať pôvodnosť a vernosť, ktoré si predsavzala, však nie je jednoduché. Dostať sa k originálnym krojom je niekedy oriešok.

„Chodila som po múzeách, po starých ľuďoch, pamätníkoch. Napríklad v Ždiari som musela ísť cez starostu, aby mi na dva týždne požičali kroj. Staré kožúšky mi požičali aj novobanskom Pohronskom múzeu. Chcela som, aby moje výtvory vyzerali tak, ako ich predlohy staré napríklad 150 rokov,“ približuje.

Ak za ňou prídu z niektorého folklórneho súboru, aby pre nich vyrobila súčasti kroja, pôvodná predloha je jej podmienkou. „Niekedy sú už vyšúchané, poškodené, ale to mi neprekáža, viem, že sú to originály.“

Keď sa na jarmokoch alebo niekde inde stretne s nepodarenou napodobneninou, rozhnevá ju to. „Napríklad v reklame na Jednotu. Čo majú bača a valach oblečené, je odfláknuté. V skutočnosti by to malo vyzerať takto,“ vyťahuje pre porovnanie jej zázrivský kabátik.

Detva aj Ždiar s detailom plesnivca. FOTO: IVA ZIGOVÁ

Až detaily tvoria celok

Postavou nižšia žena z novobanských Štálov sa na chvíľu stráca medzi krojmi a pokračuje. „Toto tu je Pohorelá, na tej som robila asi tri mesiace, toto detviansky pre holopupkáňov, toto Hrochoť a táto vyšívaná vesta s brmbolcami zase Ždiar – to je mládenecký kožúšok, ako pre ženícha. Aha, tu vidno vyšitý plesnivec. Vedľa mám pravú očovskú šubu,“ povie čosi ku každému. Tu ukáže detail pletených kožených gombíkov, inde zase drobné do kože vyrážané ornamenty a výšivky.

V zbierke má aj ženský kožúšok z Novej Bane a mužskú vestu s motívom holubíc. „Ale tunajšie kabáty boli skôr jednoduché nezdobené, keďže išlo o chudobný banícky kraj. Naopak veľmi zdobené boli kožuchy v okolí Banskej Bystrice či na Horehroní,“ prezrádza.

Kožúšok vydržal aj do smrti

Koža, ktorú používa, je ovčina, spracúvajú a farbia ju doma spolu s manželom. Pre tmavohnedú používajú hubu rastúcu na orechu v ich záhrade. Na menšie kúsky, ktoré sa našívajú na základné kusy, je určená koža z kozľaťa, ktorá je poddajnejšia a ľahšie sa opracúva.

V minulosti bol kožuch pre jeho majiteľa ohromnou hodnotou

„Mal cenu jednej kravy, niekedy aj viacerých, vyjadroval sociálny status. Iný nosili bohatí gazdovia, iný tunajší chlapi. Ornamenty a motívy sa často líšili aj v rámci jednej dediny – naznačovali, či je niekto z horného či z dolného konca. Kožuch mohli chlapi nosiť nielen v zime, ale aj v lete – stačilo ho obrátiť srsťou von. Vydržal často aj desiatky rokov. Ak ho muž dostal ako svadobný dar, mohol ho nosiť až do smrti. „Ale vtedy ľudia tak nepriberali, veľa pracovali na poli a okolo statku, boli vo forme,“ pripomína.

Vesta s holubicami z Novej Bane a bohato zdobená Hrochoť. FOTO: IVA ZIGOVÁ

Plánuje domácu expozíciu

Keď podľa predlohy pripravuje strih pre členov folklórneho súboru, musí ho prispôsobiť. Oproti minulosti nesedí najmä veľkosť.

„Voľakedy boli chlapi úzki a nízki, každý kožuštek preto musím zväčšiť, keďže dnes sú muži vyšší, majú širšie ramená a často sú zavalití. Následne prispôsobím aj ornament – aby jednotlivé časti boli v pomere,“ vysvetľuje.

Strih prekresľuje na kožu a potom šije a vyšíva. Najčastejšiu ju možno vidieť s veľkou ihlou a náprstkom alebo s nástrojmi, ktoré nazýva „vybijákmi“.

Plánom Anny Suchej je venovať sa kožušníctvu naplno, svoje skúsenosti by v budúcnosti rada odovzdala nasledovníkom.

„Dnes rastie záujem o pôvodné kroje nielen u folkloristov. Obce hľadajú možnosti, ako si tieto tradície zachovať alebo ich nejako prinavrátiť,“ hovorí, s akými reakciami sa stretáva na jarmokoch.

Asi dvadsať krojových kožúškov z jej dielne bude možné vidieť aj na výstave v Pohronskom múzeu v Novej Bani, ktorú plánujú od novembra do konca januára budúceho roka.

Malú expozíciu však chce ľudová umelkyňa sprístupniť aj vo vlastnom dome na Štáloch. „Aby sa turisti alebo tí, ktorých zaujíma folklór a zvykoslovie, mohli pozrieť, ako v minulosti takýto odev vyzeral,“ naznačila ďalší z plánov.

Nástroje na vyrážanie ornamentov do kože. FOTO: IVA ZIGOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  2. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  6. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  8. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  7. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  8. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  9. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 789
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 15 402
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 183
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 836
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 688
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 851
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 663
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 697
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 129
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 994

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Nový tréner Radványi: Nemám rád, keď majú hráči hlavy dole

Mikuláš Radványi hovorí o tom, ako chce hrať s Pohroním o záchranu.

Na prvom tréningu po zmenách. Vľavo nový športový riaditeľ Pohronia Miroslav Filipko, vpravo tréner Mikuláš Radványi, ktorý sa čerstvo ujal funkcie.
Ilustračné foto.

Kláštorný komplex chce obec zachrániť a oživiť

Na obnovu objektu chce obec žiadať milión eur z nórskych fondov.

Niekdajšiemu kláštornému komplexu chce nájsť obec nové využitie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čo bude s prázdnou Hypernovou

Majiteľ chce získať jedného silného nájomcu.

Zomrel významný piešťanský lekár, bol i držiteľom medaile Dérera

Vo veku nedožitých 67 rokov zomrel bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, piešťanský lekár - ortopéd Peter Ottinger.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Vypil si a sadol do traktora

Policajti zastavili vodiča traktora pre niečo celkom iné.

Vybrali SME

Už ste čítali?