Mesto si dalo vypracovať štúdiu, ktorá má ukázať, aké aktivity sú pre turistickú lokalitu Červená studňa vhodné a aké nie.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Lokalita Červená studňa na okraji Banskej Štiavnice, ktorá je východiskom viacerých trás po okolí, sa teší obľube medzi cyklistami, bežkármi aj turistami.
Akým spôsobom sa má miesto ďalej rozvíjať, mala načrtnúť štúdia využiteľnosti tohto územia, ktorej verejná prezentácia sa nedávno uskutočnila v Banskej Štiavnici.
Východisko pre ďalší rozvoj
„Keďže sa tu stretávajú rôzne záujmy a zámery, mesto si dalo vypracovať takúto štúdiu, ktorá má odporúčací charakter. Nielen pre mesto, ale aj pre podnikateľov a iniciátorov rôznych zámerov, aby vedeli, v akých limitoch sa môžu pohybovať a kde sa už musí ísť do zmien a doplnkov územného plánu s rešpektovaním podmienok ochrany prírody a stanovísk pamiatkového úradu,“ zdôvodnila vznik štúdie primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková (Smer-SD, SNS, SMS).
Spomenula najmä dva aktuálne zámery v lokalite, lyžiarsky vlek, ktorý počíta so zasnežovaním z blízkych tajchov a výstavbu zrubov. „V tom prvom prípade musia povedať najmä vodohospodári, či je to vôbec možné, v druhom si aj ja osobne myslím, že takáto architektúra do Štiavnice nepatrí,“ povedala.
Zároveň pripomenula, že štúdia bude východiskom aj pre mesto, ktoré chce v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Banská Štiavnica lokalitu zregenerovať a vytvoriť v nej zázemie pre návštevníkov.
Architektka: Turistika áno, lyžiarsky vlek skôr nie
Na tom, že štúdia ukázala predovšetkým limity využiteľnosti územia sa s Babiakovou zhoduje autorka materiálu, architektka Ľuba Paučulová.
„Závery štúdie ukázali možnosti územia z hľadiska jeho využívania pre rôzne zámery. Ukázali jeho limity,“ zhodnotila s dôvetkom, že územie je pohľadovo privrátené k pamiatkovej rezervácii a má tiež svoje prírodné obmedzenia, keďže ide o potenciálnu oblasť zosuvov.
„Cyklistické, bežkárske aktivity, náučné chodníky a prímestská rekreácia sa tu v pohode môžu rozvíjať. Aktivity plánované pre zjazdové lyžovanie sú otázne a musia sa vážne preveriť vo vzťahu k limitom, ktoré územie má,“ povedala.
Architektka nevidí ani významné možnosti pre budovanie parkovacích miest pri tajchu Červená studňa. Dnes tu zaparkuje na rôznych miestach asi štyridsať áut, v budúcnosti sa ich počet podľa nej veľmi nezvýši. „Parkovacích miest tam môže byť tridsať mimo hájovne a desať v areáli hájovne,“ dodala.
Vypustený tajch Červená studňa.
Vyrúbali nálety, obnovili mnícha
Krokom mesta k rozvoju lokality bolo už vlani odovzdanie zanedbaného tajchu Červená studňa do vlastníctva Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.
Vodohospodári už koncom minulého roka začali s prácami na jeho oprave a s výrubom nežiaducich drevín. „Naši pracovníci zo strediska historických tajchov vyrúbali a spracovali 88 stromov, z ktorých bolo vyše 70 ihličnatých, prevažne borovíc. Okrem toho odstránili nežiaduce krovie a poľahnutú trávu z vyše 2 500 metrov štvorcových plochy,“ spresnil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
Tajch postupne vypustili a zimné obdobie využili na vyrobenie drevenej konštrukcie manipulačného objektu, takzvaného „mnícha“.
„Ten pred niekoľkými dňami osadili na hrádzu. Musí sa olatovať, pokryť dreveným šindľom, aby rešpektoval historický vzhľad,“ priblížil Krno. Z dna vodnej nádrže pred jej opätovným napustením vodohospodári vyťažia nánosy, ktoré sa tam usadili za desiatky rokov.
„Doterajšie náklady súvisiace s prácami predstavujú asi 9-tisíc eur,“ dodal Krno.
Štátny podnik plánuje aj po ukončení rekonštrukcie podporovať cestovný ruch v lokalite udržiavaním tajchu a jeho okolia.
