Mesto obnovilo vojnový hrob ako miesto posledného odpočinku vojaka Červenej armády. Pamätník aj archívne dokumenty však tvrdia, že na mieste leží vojak, ktorý zahynul v roku 1919.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. V Banskej Štiavnici riešia záhadu. V areáli barokovej Kalvárie obnovili vojnový hrob. Kým nová naleštená tabuľa na ňom hlása, že ide o hrob vojaka Červenej armády, červenoarmejca – osloboditeľa, pamätník tvrdí, že je to nezmysel a v hrobe je pochovaný vojak, ktorý padol počas prvej svetovej vojny. Pochybnosti silnejú na základe archívnych dokumentov, ktorých existenciu potvrdil rezort vnútra.
Celá udalosť vyvolala búrlivé diskusie, 70. výročie konca II. svetovej vojny si totiž mesto, ktoré dalo hrobové miesto nedávno obnoviť, pripomenulo okázalo priamo na mieste, a to spolu s bývalým veľvyslancom v Rusku Jozefom Migašom.
Pamätník: Bol tam už pred vojnou
„Celé je to nezmysel. Ten hrob tam bol už za prvej ČSR a určite v ňom neleží vojak Červenej armády,“ tvrdí 88-ročný Banskoštiavničan Ľudovít Dupal. „O hrob sa v minulosti starala rodina Nanáčikovcov, ktorá bývala priamo na Kalvárii v byte pri kostolíku. Vždy hovorievali, že ide o hrob vojaka z prvej svetovej vojny,“ spomína si. Sám ako fotograf dokumentoval pochovávanie vojakov Červenej armády v miestach priamo v meste, a to nad dnešnou poštou. „Všetkých svojich padlých pochovávali tam. Neviem si predstaviť, že by jedného pochovali inde. Brali to dosť vážne,“ argumentuje.
Prekvapený súčasnou podobou hrobového miesta je aj Martin Macharik z Kalvárskeho fondu, združenia, ktoré sakrálny komplex spravuje a postupne obnovuje.
„O pôvodný hrob sme sa starali bežnou údržbou. Bez toho, aby nám niekto niečo oznámil, sa tam jedného dňa objavil tento nevkusný náhrobok. Zamrzela nás jeho podoba, ktorá je v úplnom rozpore s barokovou architektúrou Kalvárie, ale nikdy nás nenapadlo, že môže vzniknúť problém z hľadiska identity toho, kto je v ňom pochovaný,“ reaguje Macharik. Po pôvode vojaka, ktorý na Kalvárii leží, preto aktuálne pátra. „Sú minimálne dvaja svedkovia, ktorí si pamätajú, že tam hrob bol už pred druhou svetovou vojnou. Okrem toho je to jediný hrob v celom areáli, takže nehrozí, že by došlo k zámene s iným,“ hovorí.
Padlý z roku 1919
Mesto oponuje, že konalo na základe dokumentov, ktoré má od roku 2009. „Máme čestné prehlásenie pána, ktorý si pamätá, že jeho otec hovoril, že na mieste je pochovaný vojak Červenej armády,“ povedal Miroslav Peťko, správca mestských pohrebísk.
Primátorka Nadežda Babiaková (Smer-SD, SNS, SMS) sa rovnako odvoláva na podklady, ktoré má k dispozícii správa cintorínov. Na otázku, či na úpravu hrobu na mestskom pozemku prispel Jozef Migaš, odpovedala. „Áno, na obnovu sme dostali finančné prostriedky aj od súkromnej osoby.“
Podľa záznamov Vojenského historického ústavu, ktoré sú zverejnené na internete, však v hrobe v areáli Kalvárie žiadny vojak Červenej armády pochovaný nie je.
„Potvrdzujeme existenciu archívnych dokumentov o vojnovom hrobe z 1. svetovej vojny, ktorý sa nachádza „na Kalvárii“ v meste Banská Štiavnica. Podľa príslušného evidenčného listu je v jednotlivom hrobe pochovaný František Brož narodený v roku 1897, ktorý zomrel v roku 1919 na následky zranení,“ odpovedala Michaela Paulenová z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR.
V Ústrednej evidencii vojnových hrobov sa však už o hrobe píše ako o hrobe z 2. svetovej vojny.
„Údaje do evidencie primárne dodávajú mestá a obce, teda vlastníci a správcovia vojnových hrobov. Aj údaj o hrobe na Kalvárii spracovalo a do evidencie dodalo mesto Banská Štiavnica,“ vysvetľuje Paulenová.
Predtým. Fotografia z ústrednej evidencie vojnových hrobov.
V súčasnosti. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Pamiatkarom sa už nepáči
Obnova vojnového hrobu si nevyžaduje žiadne povolenie zo strany rezortu vnútra. Podľa zákona o vojnových hroboch je ho podľa Paulenovej treba iba v prípade exhumácie, premiestnenia či prestavby.
K úprave hrobu sa síce vyjadrovali pamiatkari, no tí sa jeho identitou a historickými súvislosťami nezaoberali.
„To je záležitosť, ktorú majú oprávnenie zadefinovať historici. My sme sa k hrobu vyjadrovali len z hľadiska jeho podoby, keďže je v areáli Kalvárie, čo je národná kultúrna pamiatka,“ povedala šéfka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová. Po tom, čo sme jej ukázali fotografie súčasnej podoby hrobu, zareagovala: „Bolo by vhodné uvažovať o zmene tvaru a exponovanosti takéhoto riešenia. V tejto podobe určite konkuruje areálu Kalvárie a jeho odkazu.“
Príde náprava?
Čo teda bude nasledovať? Macharik si myslí, že sa dá takmer s istotou hovoriť o chybe. „Vzniklo to neodborným postupom mestského úradu. Či už hovoríme o technickom a esteticky nevyhovujúcom riešení, ktoré je vo vzťahu k okoliu absolútne necitlivé, alebo o pochybnostiach o identite človeka, ktorý je tam pochovaný, čo je ešte závažnejšie,“ hovorí s dôvetkom, že od mesta očakáva riešenie.
Čo sa s hrobom udeje ďalej, je však zatiaľ otázne. Hoci svedkovia a archívne dokumenty hovoria v prospech vojaka, ktorý padol v roku 1919, mesto sa drží svojej verzie.
„Na základe vášho podnetu sme začali celú záležitosť riešiť v spolupráci s mestom Banská Štiavnica. Ak sa rozpor v označení hrobu potvrdí, bude zo strany mesta vykonaná náprava,“ píše sa v odpovedi rezortu vnútra.
