Človek má často pocit, že sú jeho koláže reálne.
ŽARNOVICA. Jeho surrealistické fotomontáže nadchnú snáď každého. Darí sa mu v jednom obraze spojiť reálne s vymysleným, až tomu človek uverí. Peter Čákovský, fotograf zo Žarnovice.
Keď sa z laika stane profesionál
„Začínal som fotografovať ako každý iný, no časom mi začala fotka pripadať príliš fádna a chcel som tam mať kúsok zo seba,“ vysvetľuje mladý fotograf. Ako hovorí, spočiatku nepoznal spôsob, ako vložiť svoj kúsok do fotografie. „Nepoznal som koláže, ani že sa niečo také dá vôbec vytvoriť." S photoshopom sa stretol až neskôr, čo je podľa neho len dobre. Za ten čas sa totiž naučil ovládať digitálny fotoaparát, sprvu kompakt s pokročilejšími funkciami, neskôr zrkadlovku, a získal tak fotografické videnie.
Aby Peter svoje fotky ozvláštnil, hľadal programy na ich úpravu. „Pri nich som zistil, že to upravovanie ma baví snáď viac ako samotné fotenie,“ hovorí. Dnes sa okrem tvorby koláží vracia aj ku klasickému foteniu.
Peter začínal so známym programom Adobe Photoshop. „Veľmi ma dostalo, ako jednoducho viem vytiahnuť farby z šedej fotografie, pridať kontrast alebo stmaviť oblohu tak, akoby bola fotená cez polarizačný filter.“ Vtedy ani netušil, že niečo také ako polarizák existuje. Neskôr už do fotky dokázal pridať lúče slnka alebo poletujúci prach v opustenej budove. „Bol som nadšený, čo všetko to dokáže,“ hovorí.
Takto mladý fotograf vidí zrekonštruovaný hrad Revište či apokalypsu v Žarnovici a v Hliníku nad Hronom.
V jednoduchosti je krása
Špecifickým znakom Petrovej tvorby sú surrealistické koláže bez ľudí, prípadne s ľuďmi, ktorých nie je možné priamo identifikovať. „Zameriaval som sa na objekty ako listy, hríby, kamene a kombinoval som ich s vecami ako rozhlas, balón, rám obrazu a všeličo iné,“ hovorí. Páči sa mu spájať živé s neživým. Priznáva, že niektoré jeho práce nemajú hlbší zmysel, ide len o estetický zážitok.
Niekedy sa prostredníctvom svojich prác snaží niečo naznačiť, inokedy vytvorí biomechanickú vec či tvora. „Je to niečo, kde môžem vytvoriť, čo chcem, a vyzerá to tak reálne, že má človek niekedy pocit, že to tak naozaj môže fungovať spolu,“ dodáva.
Prostredie, do ktorého ľudí vsádza, si sám vymýšľa. Na fotografiách sa nachádza väčšinou on sám, keďže sa mu na podobný experiment podarí nahovoriť len málokoho. „Predsa len, nejde o obyčajný portrét,“ hovorí.
Neskôr Petra pohltilo sci-fi, ktoré ho drží dodnes. „Možno to nie je také sci-fi, ako si ľudia predstavujú budúcnosť, ale skôr taká retro budúcnosť, akú si ľudia predstavovali kedysi dávno,“ vysvetľuje. Inšpirujú ho aj počítačové hry, ktorých dej sa odohráva v postapokalyptickom svete po nukleárnej vojne.
Fascinuje ho spájať živé predmety s neživými. FOTO: PETER ČÁKOVSKÝ
Vezme foťák a vyrazí nevedno kam
Pri tvorbe Petra inšpirujú najmä filmy a herné videá. Nikdy nemá vopred predstavu, ako jeho dielo bude vyzerať. „Zoberiem foťák, sadnem do auta či na bicykel a vyrazím neviem kam. Neviem, čo idem fotiť, nemám žiadny nápad, v hlave mám len diela, ktoré ma inšpirovali."
Mladý fotograf sa časom naučil vnímať svet inak. „Niektoré veci si bežní ľudia ani nevšimnú, pritom ja rozmýšľam, ako a kde tieto veci zasadiť do mojej budúcej práce, o ktorej v podstate ani ja sám nemám predstavu,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že tieto veci, pritom tak jednoduché, ako stebielko trávy či padnutý list na obrubníku, sa dajú krásne skombinovať a vznikne z nich niečo nové, zaujímavé a estetické.
Na technickej kvalite svojich prác sa Peter snaží neustále pracovať. Sám seba sa totiž považuje za veľkého detailistu. Viac Petrových fotografií nájdete TU.
