HODRUŠA-HÁMRE. Kópie brnenia, zbraní, šperkov a odevov z doby bronzovej na nerozoznanie od originálov. Toto všetko sa podarilo vytvoriť trom maturantom Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši-Hámroch.
Zostali len úlomky
Maturanti sa pri tvorbe inšpirovali archeologickým nálezom najstarších žiarových hrobov z doby bronzovej na Slovensku. Nájdené hroby patrili vojakovi z Čaky a mladej kňažke z Dedinky. Téma študentov zaujala, no než s výrobou začali, navštívili Slovenské archeologické múzeum v Bratislave, v ktorom sa nachádzajú originály. Študentov ich stav prekvapil. „Boli to len úlomky, ktoré sme si mohli pozerať iba v rukavičkách,“ približuje jeden z tvorcov, umelecký kováč Dano Klucha (21), ktorý vytvoril brnenie a zbrane.
Najväčší problém robilo mladému kováčovi plechové brnenie. Vyrobiť kvalitný pancier sa mu podarilo až na druhý pokus. „Nevedel som, ako sa plech počas tvárnenia bude správať,“ vysvetľuje. Prácne bolo aj zdobenie brnenia. „Replika síce vyzerá ako zo skutočného bronzu, no je iba pobronzovaná,“ dodáva. Okrem panciera vytvoril dve kopije, oštep, meč a dve sekery. Práve sekery ho zaujali najviac. „Je zaujímavé, že na tú dobu mali také vypracované brnenie a ešte používali sekeru,“ hovorí. Výroba kompletnej zbroje trvala mladíkovi približne deväťdesiat hodín. „Použil som moderné nástroje na obnovenie histórie,“ hovorí.
Mystické šperky kňažnej
Zlatník Martin Šimek (20) vytvoril repliku šperkov, ktoré sa našli v hrobe kňažnej z Dedinky. „Archeológovia sa domnievajú, že išlo o dievča vo veku štrnásť až šestnásť rokov,“ vysvetľuje Dano Klucha. „Jej hrob bol ozdobený šperkami, ktoré mali mystický ráz – ako šperk kultu slnka, kultu mesiaca, slnečný kameň,“ vymenúva.
Ani šperkár to pri spracovaní vernej kópie originálov nemal jednoduché. „Zo šperkov sa našli len úlomky čelenky, náramku, rôznych náhrdelníkov,“ vysvetľuje Daniel. Martinovi sa podarilo vyhotoviť čelenku, dva náhrdelníky, tri amulety, nákrčník, zvončeky, ktoré viseli na šatách, symboly kultov a náramky, rôzne terčíky, pukličky na opasku. Niektoré vyhotovoval z drôtu, iné z vosku a následne ich dal odliať. Odliatky opracovával, čistil ich pilníkom a následne ich dal pozlátiť, aby zabránil korózii a znehodnoteniu. Jeho práca trvala približne stopäťdesiat hodín.
Odevy – inšpiráciou aj dnes
Výtvarníčka Darina Struhárová (19) pripravila návrhy odevov kňažnej z Dedinky a bronzového vojaka z Čaky. Na spoluprácu ju oslovil Dušan Zliechovec, vedúci úseku školy, ktorý sa od jej profesorky dozvedel, že ju zaujíma archeológia. „Darinu som oslovil, aby pripravila teoretické podklady k praktickej práci chalanov,“ povedal. Mladá výtvarníčka teda okrem prípravy odevov pozisťovala všetko o kmeňoch, ktoré v tom čase v okolí Dedinky žili. Návrhy odevov najprv namaľovala na výkres, a až potom ich začala šiť.
Inšpiráciu pri tvorbe čerpala z figúrok nájdených archeológmi. „Variantu mužského odevu som zhotovovala podľa rôznych kultúr, ktoré vtedy na našom území žili,“ vysvetľuje. Ušité modely následne dozdobili šperkami. „Na internete som dokonca zistila, že modely, ktoré sa nosili v minulosti, nosia ženy bežne aj dnes, samozrejme v modernom prevedení,“ hovorí.
Ich práce ocenil aj odborník
Kvalitu diel Martina Šimeka a Dana Kluchu ocenil aj riaditeľ Slovenského archeologického múzea v Bratislave. „Autori museli nepochybne experimentovať, pretože viac ako tritisíc ročné materiály poškodené ohňom a koróziou neumožňujú jednoduché určenie výrobných postupov,“ píše vo vyjadrení. Zároveň dodal, že sú diela mladých tvorcov kvalitné. „Budú súčasťou výstavy prezentujúcej praveké artefakty a ich súčasné repliky v archeologickom múzeu,“ odkazuje autorom.
Svoje diela študenti predstavili na celoštátnom kole stredoškolskej odbornej činnosti, kde sa im podarilo vyhrať prvé miesto. „Je to spôsob, akým sa môžeme prezentovať, zviditeľniť a zároveň si rozšíriť obzor. Takisto je to spôsob, akým škola môže prezentovať remeslo,“ povedal Daniel, ktorý by sa spolu s Darinou chcel venovať remeslu aj v budúcnosti. Podľa jeho slov je trošku škoda, že v dnešnej dobe záujem o remeslo upadá. „Keď to človeka baví, je to veľmi zaujímavá práca. Človek si je v remesle sám sebe pánom, pretože sa sám rozhodne, čo vyrobí a ako bude jeho dielo vyzerať,“ zdôvodňuje.
Detail šperkov, ktoré vyzerajú ako z doby bronzovej. FOTO: ARCHÍV (SSUŠ)
