Kniha obsahuje svedectvá priamych účastníkov vojny či fotografie zachytávajúce nešťastie v obci.
OSTRÝ GRÚŇ. Už sedemdesiat rokov uplynulo od vyvraždenia obyvateľov a vypálenia obce, no spomienky ľudí, ktorí si udalosť pamätajú, ostávajú dodnes živé. Tragédiu si obec pripomenula v piatok 19. júna pokrstením prvej publikácie venovanej tejto udalosti s názvom Život v Ostrom Grúni zvíťazil.
Starostka obce Jana Angletová sa s myšlienkou dať pocity a spomienky z pohnutých čias na papier, pohrávala už dlhší čas. Povinnosť uctiť si obete vojny knihou vnímala osobne, zahynuli v nej totiž aj jej starí rodičia. „Môj otec mal rok a tri mesiace, keď sa stal sirotou,“ hovorí.
Jej myšlienku sa nakoniec podarilo uskutočniť a na stretnutí obyvateľov pri príležitosti 70. výročia vypálenia Ostrého Grúňa, dňa obce a 250. výročia prvej zmienky o osade Ostrý Grúň, si občania knihu, ktorá bola zatiaľ len v elektronickej verzii, mohli prvýkrát chytiť do ruky. „Kniha je svedectvom ľudí, ktorí prežili, a ktorí tie spomienky boli ešte schopní rozpovedať,“ približuje starostka. Autorom publikácie je spisovateľ Igor Válek, ktorý pomáhal pri spisovaní výpovedí a usmerňoval ich.
"Pokrstili sme ju symbolicky zemou z masového hrobu. Pokrstili ju poslední žijúci účastníci, pani Nováková, pani Macenauerová, pani Šurianska, pán Maslen, pán Frolich, ktorý k nám pricestoval z Čiech, a pani Váleková," priblížila starostka.
„Chceme touto knihou zanechať odkaz pre ďalšie generácie,“ hovorí. „Tí ľudia sa nemali šancu brániť, boli vyháňaní zo svojich domovov v nočných košeliach a pokorne šli, aj keď vedeli, že idú na smrť,“ približuje tragickú udalosť.
Nespravodlivosť vidí starostka aj v tom, že celá tragédia doteraz nemá žiadneho vinníka. „Doteraz nikto nevie, prečo sa to stalo, prečo muselo zomrieť toľko nevinných ľudí a my sme stratili naše rodiny. Koľko detí stratilo rodičov a bolo odtrhnutých od svojej rodnej zeme a premiestnených do sirotincov a náhradných rodín,“ hovorí o tom, čo treba neustále pripomínať.
Obec počíta s tlačou asi tristo kusov knihy, jedna by mala byť v každej domácnosti.
Náklady na vydanie publikácie sú približne 3-tisíc eur zo zdrojov obce aj sponzorov.
Krvavá nedeľa žije v spomienkach dodnes
V Grúni a v Kľaku vtedy zahynulo 148 ľudí.
Pred 70 rokmi protipartizánska jednotka Edelweiss spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu zavraždila v obciach Ostrý Grúň a Kľak 148 ľudí.
Udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Počas svojej existencie jednotka podnikla asi 50 protipartizánskych akcií, pričom zabila asi 300 a zajala vyše 600 partizánov a civilistov. Vyčíňanie jednotky na Slovensku vyvrcholilo vraždením obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň.
Jednotka Edelweiss spolu s Pohotovostnými oddielmi HG, vyzbrojenými samohybnými delami a obrnenými vozidlami, a oddielom Heimatschutzu (Nemci zo susedných obcí – Veľkého Poľa a Píly) prepadla najskôr Ostrý Grúň, kde zavraždila 64 osôb. Obeťami vyčíňania ozbrojencov sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov.
Po vyplienení a vypálení Ostrého Grúňa vojaci vtrhli do Kľaku, kde zavraždili ďalších 84 osôb a väčšinu obce tiež vypálili. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov. Vypálili aj osadu Hrabičov a Župkov i všetky samoty v Kľakovskej doline.
(tasr)
