Horúčavy sú pre náš organizmus skutočnou záťažou. Okrem zhorenej pokožky nám v lete hrozia aj úpaly či kolapsy z vysokých teplôt.
ŽIAR NAD HRONOM. Podľa žiarskeho meteorológa Jána Wolfa horúčavy potrvajú minimálne do prvej polovice mesiaca. „Čakajú nás dve vlny extrémnych horúčav,“ hovorí. Prvá vyvrcholí v strede týždňa, 8. júla, keď má teplota vystúpiť až do 36 stupňov Celzia. „Následne môžeme očakávať trojdňové zmiernenie, keď teploty vystúpia do 30 stupňov Celzia a nástup druhej vlny, ktorá skončí pravdepodobne v polovici mesiaca,“ hovorí Wolf. „Rovnako ako dni, aj noci budú veľmi teplé, nedajú sa vylúčiť ani tropické noci s teplotou nad 20 stupňov Celzia.“
Horúčavy ohrozujú vonku, aj vnútri
Základným pravidlom v období tropických horúčav je dodržiavať pitný režim. Doobeda, a teda v čase najvyšších teplôt, by ste sa nemali dlhšie zdržiavať na priamom slnku. „Najmä deti by vtedy nemali tráviť dlhší čas na slnku,“ vysvetľuje pediatrička a detská kardiologička Jana Šišková. Ak deti trpia nechutenstvom v dôsledky vysokých teplôt, rodičia by podľa lekárky nemali túto skutočnosť prehliadať.
„Deťom treba zabezpečiť stravu, ktorá tekutiny obsahuje, ako sú ovocie a zelenina, nie sladkosti,“ odporúča. Vhodné sú napríklad rôzne zeleninové polievky. Keď sa dieťa začne sťažovať na bolesti hlavy, treba okamžite vyhľadať lekára. Môže ísť o prvotné príznaky úpalu.
Aby sa vyhli kolapsom z tepla, na preventívne opatrenia by mali myslieť aj pacienti s chronickými ochoreniami. Diabetici musia mať zabezpečený potrebný prísun cukru, pretože ľudský organizmus je v týchto teplotách viac zaťažovaný ako zvyčajne. „Nestačí si len nosiť pri sebe inzulín, diabetici by mali mať po ruke aj niečo, čo cukor obsahuje“ vysvetľuje.
Pozor by si mali dávať aj pacienti s chorobami srdca. „Nadmerným slnením sa vyčerpáva nadobličkový systém,“ vysvetľuje kardiologička. Namiesto pobytu na priamom slnku im odporúča podvečerné prechádzky. Dostatočný príjem tekutín by mal byť samozrejmosťou.
Kolapsy môžu vznikať aj na pracoviskách s vysokými teplotami a v uzavretých priestoroch – napríklad v kuchyniach či vývarovniach. „Tu treba dodržiavať dostatočne klimatizovaný vzduch a bezpečný pracovný odev“, hovorí lekárka.
Nepodceňujte príznaky kolapsu
Kolapsu z horúčav podľa lekárkiných slov predchádzajú viditeľné príznaky. „Medzi prvé patrí pocit bolesti v nadbrušku, hučanie v hlave či tŕpnutie rúk.“ Vtedy treba zabezpečiť polohu v pokoji, aby človek držal hlavu hore, aby sa mu prekrvoval mozog. Ľudia často skolabujú na miestach, kde je aromatizovaný vzduch, ako sú kostoly, čakárne u lekárov, drogérie či mäsiarstva.
„Je tiež absolútne nevhodné, aby ľudia s malými deťmi vyhľadávali len nákupné centrá v domnienke, že im klimatizovaný vzduch pomôže,“ hovorí detská lekárka. V tomto prípade radšej odporúča odpočinok v chládku. „Aj klíma má svoje veľké riziká, medzi ktoré patria zápaly spojiviek, zápaly uší u detí,“ pripomína.
Riziko primáša aj skákanie do vody, a to v prípade ak je človek rozhorúčený. Takému človeku hrozí, že dostane kŕč a môže sa začať topiť. Lekárka preto odporúča postupne sa vodou ovlažovať. Aj dieťa, ktoré sa celý deň vyhrieva na slnku a rozhodne sa kúpať v jazere, by malo mať pri sebe dozor, ktorý by mu v prípade komplikácii mohol pomôcť.
