ŽIAR NAD HRONOM. „Z nebezpečného kopca sa stal bezpečný kopec,“ uviedol v roku 2012 po dokončení rekultivácie odkaliska v Žiari nad Hronom, ktoré bolo pozostatkom výroby hliníka, Ján Klimko, generálny riaditeľ spoločnosti ZSNP. V tom čase išlo o najväčšiu investíciu do odstránenia starej environmentálnej záťaže v privátnej sfére. Tá predstavovala celkovo 53-miliónov eur zo súkromných zdrojov.
Konzistencia zubnej pasty
Dozorca odkaliska Peter Ivan dnes spomína, že práce na zaizolovaní vrchnej časti odkaliska, boli náročné. Hmota, ktorú bolo nutné prekryť a zamedziť tak dotyku s dažďovou vodou a tvorbe jazier s toxickou alkalickou vodou, totiž pripomínala mazľavé bahno.
„Mala konzistencia zubnej pasty, pracovníci museli používať snežnice, aby mohli natiahnuť geotextíliu a fóliu, hoci bol august,“ približuje.
Dnes je zrejme najväčšie odkalisko na Slovensku vysoké 42 metrov s obvodom asi 3 kilometre, na pohľad takmer zeleným kopcom, nielen Žiarčania si pritom ešte dobre pamätajú jeho výraznú tehlovú farbu, ktorá už z diaľky bola znakom žiarskej hlinikárne a mesta.
Kalové pole začalo vznikať v roku 1959 a roky na ňom pribúdal kal z výroby – najskôr hnedý a potom červený v závislosti od technológie spracovania. Už začiatkom 90. rokov sa začalo s projekciou a výstavbou podzemnej tesniacej steny, ktorá zabránila únikom alkalickej vody do podzemí vôd a pôdy v okolí odkaliska.
„Práve alkalické vody boli najväčšou hrozbou pre životné prostredie. Aj neskoršie zaizolovanie predpolí a vrchlíka malo zamedziť tvorbe alkalických vôd, z ktorých jazerá sa ešte pred rokmi dali vidieť na povrchu kopca. Závod dokonca sľuboval odmenu milión korún tomu, kto problém s odkaliskom vyrieši a navrhne, čo s ním ďalej.
Od roku 2001 do októbra 2012 z kalového poľa odčerpali a spracovali viac ako 2-milióny kubických metrov alkalickej vody. Počas prípravy povrchu pred zakrytím odťažili a preskupili viac ako 100-tisíc kubických metrov kalu.
Fólia na vrchole odkaliska. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Žubrienky aj žaby
Keď sa v súčasnosti prechádzame po povrchu, vidíme síce malé jazierko, to je však na povrchu fólie a s kalom neprišlo do styku. Sú v ňom žubrienky a žaby. Kedysi, keď sa na kopci ešte nachádzala alkalická voda, Žiarčania hovorievali, že ak tam zosadla divá kačka, nikdy už odtiaľ nevzlietla.
Na svahoch kopca vídať podľa slov dozorcu stavby vysokú zver a diviaky, na terase odkaliska sa stretáva so zajacmi, jarabicami či bažantmi. Hoci umelo vysievaným rastlinám sa na kopci veľmi nedarilo, dnes predsa len postupne získava zelenú farbu. „Tvarom síce do prostredia nezapadá, no príroda sa s ním vysporadúva sama. Darí sa tu napríklad agátom,“ ukazuje.
Odkalisko nie je skládka odpadu, ako by sa mnohým mohlo zdať, funguje v režime vodnej stavby pod technickým bezpečnostným dohľadom Vodohospodárskej výstavby, š.p.
„V súčasnosti je v etape dlhodobej životnosti. Funguje tu nepretržitá prevádzka, dozor. Na jednu 12-hodinovú zmenu, dennú či nočnú, pripadá jeden človek,“ vysvetľuje Ivan.
Pracovníci kontrolujú, či nedošlo k poškodeniu fólie alebo ku krádeži častí zariadenia, berú vzorky materiálu. „Všetko sa analyzuje, vyhodnocuje, eviduje,“ dodáva dozorca odkaliska.
FOTO: JÁN KROŠLÁK
