ŠTIAVNICKÉ BANE. Jedinečné legendami, bohatou históriou, ale aj striedaním panónskej a karpatskej flóry. Také je bájne Sitno, ktoré je so svojou nadmorskou výškou 1009 metrov najvyšším zo Štiavnických vrchov.
Na vrchu horeli strážne vatry
"Sitno je vrcholným bodom celého štiavnického okolia, ktorý sa aj poznával. Kedysi sa tým hrdilo, bol som na Sitne," spomína 92-ročná Ľudmila Števíková, ktorá roky pôsobila v Štiavnických Baniach ako učiteľka. Z vrcholu Sitna sa naskytá panoramatický výhľad na široké okolie, za dobrého počasia je vidieť aj Nízke Tatry.
Vrch, na úpätí ktorého sa rozprestiera niekoľko dediniek, mal podľa Števíkovej v minulosti aj dôležitú úlohu v obrane banských miest. "V slávnych banských dejinách, keď sa tu dolovalo zlato a striebro, a nie v malom množstve, tak sa tam zakladali vatry. To boli ako takí strážni vojaci tieto vatry," podotkla s tým, že horiaca vatra na Sitne signalizovala blížiace sa nebezpečenstvo.
Na Sitne, ktoré je súčasťou vyhasnutého stratovulkánu, sa našli stopy už pravekého osídlenia. Kedysi sa tu nachádzal hrad, ktorý mal dôležitú úlohu v protitureckých bojoch a preslávil sa mnohými víťazstvami.
Rozhľadňa aj Kmeťove ruže
Nemenej známa je aj turistická rozhľadňa, na stavbu ktorej použili kameň zo zničeného hradu. Rozhľadni z bieleho andezitu sa hovorilo filagória. V polovici 19. storočia ju však zničil blesk, a tak ju dal gróf Filip Coburg opraviť a daroval ju banskoštiavnickému turistickému klubu.
Práve Sitniansky klub vznikol ako jeden z prvých v Európe a Sitno je možné považovať za kolísku európskej turistiky. V roku 1874 tu boli vytýčené prvé značené trasy na Slovensku. V súčasnosti je možné dostať sa na Sitno z niekoľkých strán, turistické značky vedú z viacerých obcí, ktoré sa pod vrchom rozprestierajú.
Sitno učarovalo nielen turistom, ale aj mnohým výtvarníkom či spisovateľom, ktorí tento bájny vrch opomínajú vo svojej tvorbe. Archeologické nálezy, ale aj bohatú miestnu faunu a flóru zdokumentoval kedysi Andrej Kmeť, na vrchu identifikoval a popísal množstvo druhov ruží.
Povesti a legendy o Sitne zase opísal rodák z Banskej Štiavnice - spisovateľ Jozef Horák. Hádam najznámejšia je legenda o spiacich sitnianskych rytieroch, ktorí spia tisícročným spánkom. Prebudia sa a prídu na pomoc, keď bude Slovákom najhoršie.
Rozhľadňa na Sitne. FOTO: JÁN KROŠLÁK
