Jaroslavovi narážky na jeho podobnosť s rozprávkovou postavičkou nie sú príjemné.
ŽIAR NAD HRONOM. Päťdesiatpäťročný Jaroslav žije v Žiari už od svojho narodenia. V živote to nemal ľahké, zomreli mu rodičia a prišiel o prácu. Dnes prežíva, ako sa dá. Šťastie mu neprináša ani podoba so známou postavičkou čarodejníka Gargamela z rozprávky o šmolkoch. Práve naopak, deti sa mu smejú a narážky na podobnosť so známou postavičkou mu nie sú vonkoncom príjemné.
Zahral by si v rozprávke
To, že sa Jaroslav podobá na Gargamela, si spočiatku vôbec neuvedomoval. „Raz mi moja veľmi dobrá kamarátka ukázala jeho fotku na internete a skutočne som zistil, že je tam veľká podoba,“ hovorí. Odvtedy mu prischla skrátená prezývka Gargi. Jaroslav priznáva, že mu podobnosť so známou postavičkou polichotila. Vidí v nej príležitosť. „Keby sa na Slovensku natočila vlastná verzia rozprávky o šmolkoch, neváhal by som ponuku účinkovať v nej prijať,“ hovorí s úsmevom.
Horšie to už je s reakciami ľudí na ulici. Keby sa pri ňom zastavovali okoloidúci a chceli by sa s ním porozprávať, nemal by s tým problém. Väčšinou sa však stretáva s posmešnými výkrikmi detí. „Kričia na mňa: Gargamel, kde máš šmolkov,“ hovorí s trpkosťou v hlase. To, ako tieto reakcie vníma, závisí podľa Jaroslava na jeho aktuálnej nálade. „Ak mám skleslú náladu, tieto pokriky mi ju ešte zhoršujú,“ hovorí.
Filmový Gargamel....FOTO: WIKIPÉDIA
...a žiarsky Gargamel Jaroslav. No čo poviete, podobajú sa? FOTO: LUCIA SVITKOVÁ
Nemal ľahký život
V minulosti, keď Jaroslav prežíval šťastnejšie obdobie, ho bavilo cestovanie či spoznávanie nových ľudí. „Rád som čítal dobrodružné knižky,“ hovorí. Život vtedy videl v jasnejších farbách. „Pre mňa vtedy nebolo nič nedostupné.“ Dnes ho však už podľa jeho slov nič nebaví, v živote nevidí žiadny zmysel.
Z jeho rozprávania cítiť, že nemal ľahký život. Jaroslav je niekoľko rokov nezamestnaný a odvtedy sa mu nedarí postaviť sa na vlastné nohy. Stratu zamestnania v tunajšom závode, v ktorom pracovali aj jeho rodičia, vnímal veľmi zle. „Bol to obrovský úder, nielen pre mňa, ale pre všetkých, ktorí vtedy prišli o prácu,“ hovorí. Zo straty zamestnania sa nevedel dlho spamätať.
„Prežil som si už veľa vecí, ocitol som sa dokonca aj na ulici,“ priznáva. Jediné potešenie mu v tom období robil pes, o ktorého však tiež prišiel. Momentálne Jaroslav žije v prístrešku, ktorý mu poskytol jeho kamarát. „Je to môj dlhoročný bývalý spolupracovník a kamarát, ktorý ma dosť drží nad vodou a veľmi mu ďakujem za všetko, čo pre mňa spravil,“ hovorí.
Chybu vidí v systéme
Jeho negatívne myslenie a trápenie momentálne nezmierňuje nič. „Cítim sa ako roztrhnutý plagát, úplne zbytočný,“ priznáva. Svetlou chvíľkou však pre neho je brigáda, ktorú si nedávno našiel. „Snáď mi to aspoň trošku zlepší moju finančnú stránku,“ dúfa Jaroslav.
Život v Žiari nad Hronom nepovažuje za jednoduchý. „Čo z toho, že mám právo na prácu, keď si ju nemôžem nájsť,“ hovorí so smútkom v hlase. „Chýba mi nejaké pevnejšie zázemie,“ dodáva. Pri otázke, čo by v živote chcel najviac, však odpovedá: „hlavne zdravie.“ Peniaze pre neho nie sú to najdôležitejšie, ale uvedomuje si, že bez nich to v živote nejde.
