Žiarska polícia sa podľa jej šéfa zameriava najmä na tých, ktorí na drogách zarábajú. V teréne sa však nezriedka stretáva aj s konzumentmi.
ŽIAR NAD HRONOM. Po júlovej razii v žiarskej reštaurácii, kde našli marihuanu aj priamo v podniku, minulý týždeň kriminálka zadržala dvoch mužov, zrejme dílerov, s oveľa väčším množstvom konope v obci Lovča.
O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom Jánom Valentom. Ten tvrdí, že v porovnaní s inými časťami Slovenska nie je Žiar nijako výnimočný. Najbežnejšími drogami sú u nás marihuana a pervitín.
V poslednej dobe to navonok vyzerá, že sa v žiarskom regióne množia prípady drogovej trestnej činnosti. Ako by ste situáciu v súvislosti s týmto druhom kriminality zhodnotili v porovnaní s inými časťami Slovenska?
- Ťažko sa mi hodnotia iné časti Slovenska, ale myslím si, že drogová kriminalita je už bežnou súčasťou bezpečnostnej situácie aj v samotnom Žiari, rovnako ako v celej našej spádovej oblasti – teda v okresoch Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica aj Žarnovica. Drogová scéna sa vyvíja rok po roku – je súčasťou života. Mrzí ma to, ale tam, kde je dopyt, je aj ponuka. Žiar sa nevymyká z celoslovenského priemeru.
Čo hovoria policajné štatistiky? Zvýšil sa počet takýchto prípadov v ostatnej dobe aj podľa nich?
- V roku 2012 sme mali 10 prípadov drogovej trestnej činnosti, pričom objasnenosť bola na úrovni 80 percent, v roku 2013 sme zistili 12 takýchto prípadov s objasnenosťou 100 percent a vlani to bolo 5 prípadov, kde dosiahla objasnenosť 80 percent.
V rámci dvoch kvartálov tohto roku sme zistili 6 prípadov. Myslím si, že súčasná situácia sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nijako nevymyká, hoci v porovnaní s vlaňajškom je tam zreteľný nárast. Netreba zabúdať ani na to, že aj iné druhy kriminality môžu súvisieť s drogami – krádež či vlámanie môže byť motivovaná snahou získať peniaze na drogu, trestná je aj jazda pod vplyvom drog.
Aké druhy drog sú v Žiari najčastejšie v obehu?
- V tomto nie sme v porovnaní so zvyškom Slovenska nijako výnimoční. Najbežnejšou a najdostupnejšou drogou je marihuana. Druhým v poradí je metamfetamín alebo pervitín. V tomto roku sme zatiaľ nezaznamenali šírenie iných druhov drog.
Máme u nás veľa výrobcov drog, alebo sa sem tento artikel dostáva odinakiaľ? Odkiaľ k nám drogy prúdia najčastejšie?
- Najviac sem prúdia zo západného Slovenska. Ale nedá sa to paušalizovať, lebo sa k nám dostali už aj z Banskej Bystrice či z Handlovej a Prievidze. Vo väčšine prípadov drogovej trestnej činnosti, ktorú sme zaznamenali, sa ale drogy nevyrobili na našom území, ale ich sem doviezli odinakiaľ.
Keď ľudia reagujú na správy o drogovej kriminalite v mestách a obciach nášho regiónu, často sa stretávame s reakciami, že polícia chytá iba malé ryby a tie väčšie necháva tak. Ako by ste na to odpovedali?
- Systematickou prácou sa snažíme, aby sme eliminovali najmä tých, ktorí sa touto trestnou činnosťou živia. V našom hľadáčiku sú tí, ktorí drogy distribuujú – teda díleri, aj tí, ktorí ich vyrábajú, lebo ojedinele sa objaví aj taký prípad. To sú zväčša prípady, ktorými sa zaoberá kriminálna polícia. Poriadková polícia sa však v teréne stretáva aj s drobnými konzumentmi, tí sú ale až následným problémom. Ak je predpoklad, že niekto má u seba drogy, zasiahne, či už ide o množstvo určené pre vlastnú potrebu alebo na predaj. To policajti zisťujú až po tom. Každopádne, trestné sú oba prípady.
Akým spôsobom sa polícia dostáva k tipom na ľudí, ktorí sa do drogového biznisu zapájajú?
- Vo väčšine prípadov je za tým práca policajtov – zbieranie informácií, rozhovory s ľuďmi, analýza zistených skutočností – na základe toho sa ďalej dopracúvame k tomu, kto pácha trestnú činnosť a kde treba zasiahnuť. Iba sporadicky sa vyskytujú anonymné oznámenia o konkrétnych osobách od obyvateľov, niekedy aj rodinných príslušníkov. Sú to oznámenia typu: Tam sa vyrábajú drogy, tam sa užívajú drogy, tam sa mládež správa neadekvátne a podobne.
V niektorých mestách bývajú s drogami spojené aj konkrétne podniky. Majú mladí ľudia možnosť prísť k drogám priamo v žiarskych baroch alebo sa to deje mimo nich?
- Vylúčiť sa to nedá, ale zatiaľ nemáme indície, že by bol priamo nejaký z nočných podnikov centrom drogovej činnosti.
Polícia sa zameriava aj na preventívne aktivity v školách. Aké?
- Chodievame do základných a stredných škôl aj do internátov pre mládež, práve na túto skupinu sa totiž často zameriavajú drogoví díleri. Školám ponúkame besedy, prednášky. Snažíme sa deťom dať všetky informácie, ktoré im majú pomôcť vedieť sa v kritickej chvíli správne rozhodnúť. Mladí ľudia pochádzajú z rôznych sociálnych podmienok a niektorí ani nedokážu rozlíšiť, čo je trestné a čo nie, čo je tolerované, normálne a čo už hraničí s trestnou činnosťou. Neuvedomujú si, že ak ich niekto navádza napríklad na alkohol, dopúšťa sa rovnako trestnej činnosti.
V minulosti som bola pri policajnej akcii zameranej na zistenie drog priamo v triede s použitím policajného psa. Čo je ich cieľom?
- Tieto akcie majú u detí a tínedžerov veľkú odozvu, zapamätajú si ich. Vidia v práci našich policajných kynológov spolu so psami špecializovanými na vyhľadávanie drog. Ojedinele sa pri takejto kontrole psychotropné látky aj nájdu.
Majú takéto preventívne akcie efekt? Čo sa osvedčilo najviac?
- Myslím si, že besedy majú väčší účinok. Deti, ak sa s nimi komunikuje správne, sú uvoľnené a často so záujmom počúvajú. Policajné akcie na vyhľadávanie drog sa nevykonávajú bežne v každej triede a v každej škole, ale až po komunikácii s pedagógmi. Väčšinou nás oslovia riaditelia škôl s podozrením, že by sa u ich žiakov mohli nejaké drogy vyskytnúť.
Má Žiar nad Hronom svojho vlastného vycvičeného psa na vyhľadávanie drog?
- Žiar v tejto chvíli nedisponuje takýmto psom, aktuálne sa ale jeden pripravuje. Samozrejme, policajné psy sú pre nás v prípade potreby dostupné aj z iných okresných policajných riaditeľstiev v rámci kraja. Psy sú nápomocné tam, kde by policajt drogu bežnou prehliadkou nenašiel. Dokážu ju vyhľadať aj na nedostupných miestach, v rôznych skrýšach. V tom je ich význam.
