KREMNICA. Počas uplynulých dní sa dvere niekdajšieho františkánskeho kláštora v centre Kremnice otvorili pre dobrovoľníkov, ktorí tu pomáhali pri prácach na obnove pamiatky. Tá desaťročia chátrala a pre verejnosť je stále uzavretá.
Zachraňujú poškodenú klenbu
Vlastník kláštorného komplexu, rímskokatolícka Farnosť v Kremnici, získal z grantového programu rezortu kultúry spolu 49-tisíc eur, ktoré poputujú na tretiu fázu reštaurovania hlavného oltára Kostola sv. Františka z Assisi, na riešenie havarijného stavu klenby v takzvanom rajskom dvore a na výmenu strešnej krytiny a dažďovej kanalizácie na objekte bašty, ktorá je súčasťou mestského opevnenia. V minulosti v nej františkáni uchovávali svoju veľkú knižnicu.
„Stavebné práce na rekonštrukcii stropu klenby už začali, na bašte sa ešte len začnú. Reštaurátorské práce na oltári sa dotknú najmä sôch svätej Barbory, patrónky baníkov a svätej Kataríny, patrónky mesta. Podľa zmlúv s ministerstvom musíme všetky práce ukončiť do konca roka,“ povedal kremnický farár Marián Krajč.
Hoci farnosť nemá zdroje na celkovú rekonštrukciu kláštora, pracuje na nej aspoň postupne. Pre toto obdobie zavrhla zámer predaja časti komplexu pre hotel, o ktorom pred časom rokovala so záujemcom.
„Naša cesta teraz ide iným smerom. Určite by sme chceli kláštor v nejakej podobe čo najskôr sprístupniť verejnosti. Najbližšie sa chceme pustiť do obnovy čelnej fasády otočenej smerom na námestie. Rozhodli sme sa založiť občianske združenie Nádej srdca Kremnice - Spes Cordis Cremniciensis, ktoré má napomáhať oprave,“ povedal Krajč s dôvetkom, že občianske združenie má širšie možnosti, ako prichádzať s rôznymi aktivitami a iniciatívami.
Do brigády sa zapojili aj najmenší.
Život podľa Františka
Udržiavať kláštorné priestory už sedem rokov pomáha aj spoločenstvo Oprav František môj dom. Asi dvadsiatka dobrovoľníkov sa pustila do prípravných prác, po ktorých prídu na rad tie odborné – reštaurátorské.
„Vyčistili a vykosili sme medzinádvorie medzi kláštorom a kostolom a pripravili jednu miestnosť, aby sa tam mohol zložiť materiál,“ priblížil brat Damián (27) zo spoločenstva. Pri nosení lavíc sa osvedčil aj najmladší, len 9-ročný, pomocník, dievčatá sa zvŕtali najmä v kuchyni.
„Berieme si príklad zo svätého Františka a snažíme nielen opraviť hmotnú stavbu – kláštor, ale cez pracovný a duchovný program prežívať radosť zo života v spoločenstve,“ ozrejmil motiváciu tráviť dovolenku či prázdniny týmto spôsobom 22-ročný vysokoškolák brat Bernard.
To, že sa pohybujú v historických priestoroch zo 17. storočia, cítili dobrovoľníci na každom kroku. „Cítiť, že za tých viac ako tristo rokov tu žili mnísi. Hoci tu už desiatky rokov nežijú, atmosféra pokoja, lásky a modlitby tu je stále prítomná,“ okomentoval dobrovoľník.
Dobrovoľníci vyčistili a pokosili medzinádvorie kláštora.
Rehoľníci otvorení ľuďom
Barokový komplex kláštora, kostola, kaplnky a sýpky vznikol v rokoch l653 až l660 na starších gotických a renesančných základoch niekdajších meštianskych domov. Kláštor má štyri podlažia, z toho tri sú nadzemné. Je zároveň pietnym miestom, keďže v podzemných kryptách pochovávali rehoľníkov aj bohatých mešťanov – donorov kláštora.
Vrátiť život múrom kláštora by bolo podľa Krajča najlepším spôsobom, ako si rehoľníkov, ktorí museli Kremnicu nedobrovoľne opustiť v rámci akcie Kláštory už v roku 1949, pripomínať.
„Kláštor slúžil na duchovné aj telesné pookriatie. Ľudia sem za františkánmi prichádzali, stretávali sa, spoločne jedli, rozjímali. Je tu napríklad aj divadelná miestnosť, ktorá nahrádzala mestský priestor pre kultúru,“ priblížil kremnický farár.
Dobrovoľníci si vykúšali život rehoľníkov. FOTO: D. NEUSCHL
