Milovník a vášnivý zberateľ všetkého z čias socializmu, Marián Oslanec (48) z Lovčice - Trubína.
LOVČICA – TRUBÍN. To, ako za socíku bývalo dobre, počujeme z úst mnohých našich rodičov či starých rodičov azda každý deň. Mladšie generácie si už dnes ani nevedia predstaviť, ako sa žilo v období socializmu.
V dedinke Lovčica – Trubín však akoby zastal čas. Nostalgiu socializmu tu pripomína Mariánov dom, ktorý priťahuje zraky okoloidúcich už niekoľko rokov.
Zmiznuté delo zo Žiaru
Zbieraniu starožitností sa Marián nevenoval vždy. Zo začiatku inklinoval skôr k traktorom, keďže je vyučený traktorista. „Keď ma traktory prestali baviť, nevedel som, kde vložiť energiu,“ spomína na začiatky Marián. Nakoniec sa mu predsa len podarilo nájsť si hobby, ktoré mu zostalo dodnes, a tým je modelovanie. Ako prvý vytvoril model nemeckého tanku Tiger, ktorý má dodnes odložený vo vitrínke. No vytváranie zmenšením tankov ho neuspokojilo a pokúsil sa vytvoriť tankové delo v jeho reálnej veľkosti.
Inšpiroval sa pritom skutočným delom, ktoré bolo voľakedy vystavené v žiarskom Svätokrížskom parku. „Vtedy odtiaľ zmizlo, nevedel som kam,“ spomína Marián, ktorý vtedy ešte netušil, že delo mesto presťahovalo na iné miesto. „Podarilo sa mi však vytvoriť jeho presnú kópiu dela, takže si každý myslel, že to ja som ho zo Žiaru kúpil,“ hovorí s úsmevom. Výroba trvala asi dva týždne. Reakcie ľudí na jeho prácu ho veľmi potešili a tak sa rozhodol, že v tejto záľube bude pokračovať. „Postupne som vyrobil až šesť diel,“ hovorí.
Mariánov dvor je plný del. Výroba jedného trvala približne dva týždne.
Vlastní stovky starožitností
Okrem modelovania je Marián vášnivým zberateľom všetkého starého z čias socializmu. Zbieraniu sa venuje pomerne krátko, len tri roky, no za ten čas sa mu podarilo zozbierať stovky „starožitností“. A kde ich skladuje? V dome po starej mame si vytvoril akési múzeum socializmu. Na stenách visia obrazy vtedajších politikov či heslá a plagáty komunistickej propagandy. Vedľa nich vidíte vtedajšie policajné či vojenské uniformy a prilby. Na poličkách zas ležia staré fotoaparáty či funkčné vysielačky.
V strede ďalšej miestnosti nachádzame starú motorku verejnej bezpečnosti či modely tankov, lietadiel a mnoho iných vecí. Zbierka tiež obsahuje pečate či atrapy zbraní. Atmosféru dotvára socialistická literatúra na čele s Leninovými spismi. „V mojej zbierke sú starožitnosti po rok 1989, veci po revolúcií som už nezbieral,“ vysvetľuje.
Svojej netradičnej záľube venuje všetok svoj čas. Väčšinu predmetov našiel Marián na internete či v army shopoch. Niektoré má od svojich bratov, ktorí majú rovnakú záľubu ako on. „Našťastie, moji bratia sú rovnako postihnutí, takže si veľa vecí vzájomne vymieňame,“ hovorí s úsmevom. Mariánovi niekedy starožitnosti prinesú aj okoloidúci. „Minule som si našiel zavesenú starú prilbu na plote,“ spomína.
Veľa použiteľných predmetov ukrýval aj dom po starých rodičoch, v ktorom sa Mariánova zbierka dnes nachádza. „Pri upratovaní som tu našiel veľa zaujímavých vecí, ktoré som si hneď odložil,“ približuje. Marián sám seba považuje za veľkého detailistu. Každý jeden kúsok v jeho zbierke má svoje čestné miesto.
Mariána doba spred roku 1989 nadchla až natoľko, že sa rozhodol vytvoriť malú ukážku toho, ako to vtedy fungovalo, aj na svojom dvore. Môžete tam vidieť ostnatý plot, ktorý znázorňuje železnú oponu, ktorá v minulosti rozdeľovala Európu na západný a východný blok. Západný blok približuje biele auto symbolizujúce Západných Nemcov ťahajúcich americké rakety. Mariána táto téma nadchla aj preto, že voľakedy pôsobil ako pohraničiar. „Síce som nebol v prvej línii, ale robil som tylové zabezpečenie,“ vysvetľuje.
V súkromnom múzeu nájdete stovky starožitností z čias socializmu.
Robí obchádzky aj DOD
Azda najväčším úlovkom je pre vášnivého zberateľa staré policajné auto, žltobiela Lada bývalej Verejnej bezpečnosti, ktoré parkuje na dvore hneď vedľa zelenkavej dvadsaťpäťky. „Každú nedeľu ako dedinský blázon sa dám do uniformy a okolo siedmej, pol ôsmej sadnem do auta a idem sa previezť po dedine, akože po svojom okrsku, či je všetko v poriadku,“ hovorí so smiechom Marián. Reakcie miestnych na jeho výjazdy sú pozitívne. „Ľudia mi kývajú, deti sa čudujú, no najviac sa im páči húkačka,“ dodáva s úsmevom.
Na dvore zberateľa nechýba nástenka, na ktorej verejná bezpečnosť na čele s náčelníkom Mariánom aktuálne informuje. Zvedavcov neváha hrdý majiteľ tohto „múzea“ pozvať dnu. Na bráne zverejnil svoje telefónne číslo, keby mal niekto o prehliadku záujem . „Náhodní okoloidúci ma môžu skontaktovať a ja im rád ukážem svoju zbierku,“ hovorí. Marián tiež každoročne na výročie SNP, 29. augusta, organizuje deň otvorených dverí. „Chodí sem veľa ľudí z dediny, no mal som tu už aj cudzích návštevníkov,“ hovorí.
Na starej lade bývalej Verejnej bezpečnosti robí Marián každú nedeľu obhliadku po obci.
Múzeum možno sprístupní
O dom sa Marián delí spoločne so svokrou, ktorej, podľa jeho slov rovnako ako aj jeho manželke, Mariánova záľuba neprekáža. „Manželka to trpí,“ hovorí s úsmevom. „Vie, že to nerobím zle, aj odozva ľudí, ktorí tu už boli, je pozitívna,“ dodáva. Marián má so svojím múzeom aj plány do budúcna. „Keď budem starý, možno ho sprístupním pre verejnosť,“ hovorí.
Pri otázke, čo Mariánovi v jeho zbierke chýba, odpovedá: „Ani sám neviem, všetko, čo som chcel, už mám. Možno ešte doplniť vetriesku či gázik.“ Marián sa vo svojom vlastnom vybudovanom múzeu cíti skvele, a to považuje za najdôležitejšie. „Vždy keď pijem kávu a pohľad mi spočinie kdekoľvek, stále sa mám na čo pozerať,“ hovorí.
Mariánov dvor je neprehliadnuteľný.
Situácia znázorňujúca politiku Železnej opony. FOTO: LUCIA SVITKOVÁ
