Sú mladí, talentovaní a už teraz majú za sebou niekoľko úspechov. Momentálne plánujú zabodovať na Zlatej Prilbe, ktorá sa uskutoční už v nedeľu, 30. augusta.
ŽARNOVICA. Už ako malé deti raz snívali, že sa z nich stanú majstri. Teraz si plnia svoj sen. Aj keď sa venujú športu, v ktorom niekedy ide o život, nevymenili by ho za nič. Žarnovickí juniorskí plochodrážnici Patrik Búri a Michal Tomka prezradili, ako sa k speedway dostali, aj aké vtipné či nebezpečné situácie už na plochej dráhe prežili.
Začínal na bicykli
Obaja chalani sa k jazdeniu dostali pred pár rokmi. „Jazdiť som začal niekedy koncom decembra, teda to bol môj prvý dotyk s plochodrážnym špeciálom,“ spomína na svoje začiatky Paťo. Asi prvý začiatok jeho poriadneho trénovania bola jar v roku 2012. „Dostal som klubovú motorku a začal som poctivo trénovať,“ hovorí. Michal jazdí na motorke už štyri roky. „Z toho pretekám teraz druhú sezónu,“ hovorí.
K pretekaniu priviedol Patrika jeho brat. „Môže za to brat Martin, ktorý mal ovešanú izbu plagátmi plochodrážnikov,“ hovorí. Paťove začiatky v pretekaní boli na bicykli. „S bratmi sme si vždy ohradili na dvore dráhu a jazdili sme stále doľava,“ hovorí so smiechom. „Vtedy sme snívali, že raz budeme plochodrážni jazdci,“ dodáva. Michala k jazdeniu priviedol jeho otec. „Ako malý som s ním chodieval na preteky a stávkovali sme, ktorá prilba vyhrá,“ hovorí Michal a priznáva, že plochá dráha bola jeho život už keď bol malé dieťa. „Teraz si len vlastne plním sen byť raz veľkým jazdcom,“ dodáva s úsmevom.
Obaja mladí jazdci majú za sebou už niekoľko úspechov. Michalov zatiaľ najlepší úspech bol zatiaľ titul najlepšieho Slováka v roku 2014. Pre Patrika jej zas úspech každý jeden získaný bod, skalp najlepšieho jazdca a hlavne zdokonaľovanie sa v jazdení, ako sám hovorí. „Prvenstvá zatiaľ nemám, no napreduje to správnym smerom a každý pretek sa na motorke cítim lepšie a lepšie,“ hovorí a zároveň dodáva, že robí všetko preto, aby niečo dokázal.
Kamaráti. Zľava Patrik Búri a Michal Tomka (v strede). FOTO: MARTIN MESIARIK
Nebezpečné zranenia aj vtipné príhody
Speedway je pomerne nebezpečný šport a zranenia sú pri tomto športe bežné. „Málo jazdcov si na konci kariéry môže povedať, že nemal nič zlomené,“ hovorí Paťo. „Ja som si dolámal ľavú ramennú kosť prvého mája v maďarskom Debrecéne,“ hovorí. Po tomto zranení musel absolvovať náročnú operáciu, pri ktorej dostal platničku a desať skrutiek na spevnenie kosti.
Aj Michal si uvedomuje, že plochá dráha je nebezpečný šport. „Zatiaľ som si nič nepomliaždil, ale mal som aj krkolomné pády,“ hovorí. Zatiaľ však našťastie vyšiel podľa jeho slov „len“ s popáleninami, odreninami a narazeninami. „Moje najväčšie zranenie bol otras mozgu vlani na zlatej prible, z ktorej si vďaka nemu nič nepamätám,“ spomína na nebezpečné chvíle Michal.
Chalani však okrem nepríjemných situácii zažívajú aj vtipné situácie. „Veľa cestujeme a zážitkov je stále viac. Spoznávam krajiny, do ktorých by som sa možno ani nedostal, nebyť plochej dráhy,“ hovorí Patrik. Jeho najvtipnejší zážitok sa spája práve s cestovaním. „Cestovali sme z Čiech. Po pretekoch bývam väčšinou unavený a prespím skoro celú cestu,“ hovorí. Z pretekov cestoval Patrik spolu so svojím mechanikom. „Spal som, keď som sa odrazu zobudil na to, že auto zastalo na diaľnici. Pozriem sa na Milana (mechanika), ktorý len krútil hlavou a povedal, že došla nafta,“ hovorí s úsmevom Paťo a dodáva: „nevedel som, čo v danej chvíli robiť a tak som sa začal smiať.“ Jeho mechanik potom musel prejsť štyri kilometre na najbližšiu benzínku.
Aj Michal si na vtipné situácie spomína celkom presne. „My s Paťom Búrim sme taká veselá kopa a vždy si zo seba uťahujeme,“ hovorí. Vtipný zážitok zažil Michal začiatkom sezóny v Slovinsku. „Po závodoch sme sa sprchovali. Paťo sa chytil do spevu a potom do konverzácie s miestnym jazdcom, s ktorým si zo seba uťahovali,“ hovorí so smiechom Michal.
Plochodrážni pretekári zažívajú občas aj takéto nebezpečné pády. FOTO: MARTIN MESIARIK
Motorku zdobí Mimoň
Neprehliadnuteľným znakom každého plochodrážnika je jeho motorka. Jazdci si svoje plochodrážky poväčšine ozdobujú. Aj Patrikovu motorku zdobí obľúbená postavička Mimoňa. „Ako talizman by som to nenazval, nakoľko plochá dráha je šport, pri ktorom nie je potrebný talizman, ale poctivosť,“ hovorí. „Všetko, čo sa zanedbá pri príprave motorky sa vráti na pretekoch,“ dodáva Paťo. Michalovu motorku momentálne nezdobia žiadne talizmany. „Ale určite si dám spraviť aj vlastné oblečenie na motorku a kombinézu a tam budem mať svoje ozdoby a talizmany, no zatiaľ to nie je nutné,“ hovorí.
Plány majú obaja jazdci jasné. „Chcel by som bodovať hlavne na domácich pretekoch, čo sa mi v značnej miere podarilo,“ hovorí Patrik. Na Medzinárodných Majstrovstvách Slovenskej republiky sa mu podarilo dostať až do semifinále, na Majstrovstvách Českej republiky mu zas chýbali dva body na prvé miesto. „V českom juniorskom šampionáte som sa chcel umiestniť v prvej päťke, no pokazil som dva preteky a už nemám veľké šance umiestniť sa tak dobre,“ hovorí.
Patrik Búri. FOTO: MARTIN MESIARIK
Psychika s kondíciou ruka v ruke
Patrikovi sa v tejto sezóne nedarilo tak, ako by i predstavoval. „K tomu mám momentálne už len jednu motorku, nakoľko som druhú zadrel a peniaze na opravu už nemám a s jednou motorkou ísť na preteky do zahraničia sa neoplatí,“ dodáva. Medzi jeho veľký sen však patrí vybojovať si titul Majstra Slovenska. „Bolo by tiež pekné vyhrať Zlatú prilbu,“ hovorí Patrik. Aj Michal má v pláne zabodovať na Zlatej prilbe. „Tiež by som chcel zabodovať aj na Zlatej stuhe v Česku,“ hovorí. Jeho najväčšou túžbou je však stať sa Majstrom sveta.
Čo sa mladým jazdcom premieta v hlave tesne pred štartom? „Snažím sa sústrediť na seba, niekedy ani neviem, kto je za mnou na páske,“ hovorí Patrik. „Vždy sa snažím dobre odštartovať, nakoľko základom úspechu na plochej dráhe je štart,“ dodáva. Aj Michal má tesne pred štartom jasnú myseľ. „Nemyslím na nič. Hlava má byť prázdna a ja sústredený,“ hovorí s úsmevom. „Preto na nič nemyslím, aby som nebol premotivovaný a idem do toho s čistou hlavou,“ dodáva. Zárukou dobrého plochodrážneho pretekára je podľa oboch jazdcov nielen tvrdá drina, ale aj kondícia či stabilná psychika a odhodlanie.
