Obnova opátskeho krídla je finančne náročná. Zdroje na obnovu časti kláštora prišli zo zahraničia.
HRONSKÝ BEŇADIK. V týchto dňoch pokračujú práce na obnove sýpky v komplexe bývalého benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku, ktorú financuje nitrianske biskupstvo so svojich zdrojov, ale aj z nórskych fondov.
Drevenú časť obnovia neskôr
"Čaká nás obnova prvého nadzemného podlažia opátskeho krídla. Hodnotná drevená časť barokovej sýpky príde na rad neskôr," priblížil aktuálny stav projektant obnovy Tomáš Haviar. Ako uviedol, zrekonštruuje sa aj prestropenie posledného nadzemného podlažia, pri ktorom sa využijú prvky z konštrukcie sýpky. "Zvyšok zostane tak ako je, staticky zabezpečené, aby nedošlo k ďalšej deštrukcii," podotkol Haviar.
Rekonštrukčné práce sa nedotknú všetkých piatich podlaží, ale len prvého nadzemného podlažia sýpky. Dôvodom sú finančné prostriedky, odhadovaný rozpočet na komplexnú obnovu je totiž približne štyri milióny eur. "Objekt sýpky nebude komplexne zrekonštruovaný. Chceli by sme ho zrekonštruovať do takej miery, aby to prvé nadzemné podlažie bolo prístupné," vysvetlil ekonóm Biskupského úradu Martin Štofko s tým, že ide zároveň aj o najrozsiahlejšie podlažie.
Dôkazy hovoria o bohatej výzdobe
Obnova sýpky sa začala v roku 2011, rovnako ako jednotlivé výskumy nariadené pamiatkovým úradom. Podľa Haviara, ktorý bol spoluautorom pamiatkového výskumu, priniesli výskumy aj niekoľko prekvapení.
"Negatívny objav bol pre nás ten, že v samotnom objekte sa nachádza veľmi málo slohotvorných prvkov, alebo prvkov so staršej histórie kláštora, čo bolo pre nás zarážajúce. Napriek tomu sa našli dva a tie stáli za to, nakoľko sa nám podarilo v objekte identifikovať staršiu prejazdnú gotickú bránu, ktorej ostenie bolo vyskladané zo starších prvkov a ktorá dokonca mala padací most," uviedol.
Zaujímavosťou je, že pred vstupom do kostola stálo kedysi severné krídlo. "Bol to objekt, ktorého funkciu presne nepoznáme," podotkol Haviar s tým, že objekt bol nádherne vyzdobený, o čom hovoria aj dôkazy. V 19. storočí bol však asanovaný.
Láka aj vzácna relikvia
Na obnovu kultúrnej pamiatky získala cirkev dotáciu 508 690 eur z prostriedkov Finančného mechanizmu EHP (Island a Lichtenštajnsko) a Finančného mechanizmu Nórska. Okrem toho vkladá do obnovy aj vlastné prostriedky, biskupstvo investovalo do opravy strechy, projektovej dokumentácie, elektroinštalácie či kanalizácie.
Cieľom rekonštrukčných prác je okrem záchrany pamiatky aj jej sprístupnenie verejnosti. Vzniknúť by tu mal multifunkčný priestor, kde budú výstavné priestory, toalety či občerstvenie pre turistov.
Kláštor v Hronskom Beňadiku je nazývaný aj perlou Pohronia vďaka kráse starého benediktínskeho gotického chrámu. Na mieste dnešného kostola bola prvá románska bazilika postavená v 11. storočí, v roku 1075. Jej základy objavili pri reštauračných prácach v 19. storočí. Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346 až 1375. V súčasnosti patrí kláštorný kostol k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku.
Farnosť je stále živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb, modlitieb, táborov a tiež duchovných cvičení. Veriaci putujú do Hronského Beňadika, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka relikvii Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi. Ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal práve Hronský Beňadik. V súčasnosti sa relikvia nachádza v kaplnke Božskej krvi.
