„V Štiavnici je nekonečno možností na natáčanie filmov,“ hovorí mladý tvorca dokumentu o legende o pastierovi a dvoch jašteričkách, Slavomír Lichner (24) zo Žarnovice.
ŽARNOVICA/B. ŠTIAVNICA. Slavomír študuje tretí rok multimediálnej technológie na univerzite v Žiline. V škole dostali za úlohu vytvoriť skupinový projekt, ktorého cieľom bolo natočiť film alebo dokument, ktorý by mal trvať približne pätnásť minút. Študenti si nakoniec vybrali malebnú Banskú Štiavnicu.
Ovce požičali za fľašu
Tému filmu si študenti mohli zvoliť akúkoľvek. „Najprv sme sa nevedeli dohodnúť, no zrazu mi napadla Banská Štiavnica. Tam je nekonečno možností na natáčanie filmov,“ vysvetľuje Slavomír, ktorý zároveň dodáva, že ho na Štiavnici zaujalo najmä krásne historické prostredie. Krátky príbeh bude o tom, ako mladý pastier nasledoval dve jašteričky až do jaskyne, kde objavil zlato.
„Celé to bude prerozprávanie legendy deťom v škôlke pred poobedňajším spánkom namiesto klasických rozprávok, ktoré počuli už veľakrát,“ vysvetľuje Slavo. Pri natáčaní použili študenti technológií rôzne rekvizity. „Požičal som si nejaké oblečenie, ktoré vyzerá ako pastierske, tiež som kúpil dvojicu malých jašteričiek, ktoré však nie sú živé,“ hovorí. Natáčania sa zúčastnilo neuveriteľných dvestodva hercov. „Hrá tam jeden pastier, ktorého si zahral môj kamarát Juraj, jeden pastiersky pes a asi dvesto oviec,“ vysvetľuje s úsmevom toto prekvapivé množstvo mladý tvorca .
Prvé scény filmu o vzniku Banskej Štiavnice sa natáčali na kopcoch nad Richňavským tajchom. „Toto miesto som vybral ja, lebo som vedel, že nad tajchom je bača, ktorý by možno za fľašku piva požičal psa a ovce,“ hovorí. Aké však bolo pre Slavomíra zistenie, keď tam žiadneho baču ani ovce nenašiel. Nakoniec však predsa len ovce aj baču zohnali. „Mali sme veľké šťastie, že sme v diaľke videli nejaké ovečky, ktoré sme asi desať minút prenasledovali,“ spomína s úsmevom.
Neskôr sa im podarilo nájsť aj baču. „Za fľašu len zakričal na psa, ktorý ovce hneď zastavil a my sme mohli začať natáčať,“ spomína na úsmevný začiatok nakrúcania Slavo. Bača s ovcami vraj tadiaľ chodievajú pravidelne, v prípade nevydarených záberov si ho tam chlapci môžu počkať znova. „Proste sa tam ráno postavíme a budeme čakať s fľašou piva, kým pôjdu naokolo,“ neskrýva smiech Slavomír. „Uvidím, ako to pôjde s deťmi,“ usmieva sa mladík, keďže ďalšie scény by sa už mali natáčať v materskej škole.
Na foto kameraman Jano Bobáľ. FOTO: ARCHÍV SLAVOMÍRA LICHNERA
Páriť sa začali pred kamerou
Chalani už od začiatku natáčania zažili kopec humorných situácií. „Bolo tam zopár zábavných chvíľ, ktoré miestami pripomínali sitcom,“ potvrdzuje Slavo. „Napríklad od brata som si požičal čižmy, za čo mu veľmi ďakujem, ale mohol spomenúť, že podrážka už nie je vo veľmi dobrom stave a utekať sa v nich asi nebude dať,“ opisuje humornú situáciu režisér Slavo. Pri jednej scéne v nich mal Ďuri utekať, zakopol však a celá podrážka mu odletela.
Najvtipnejšie situácie však študenti zažívali pri nakrúcaní so zvieracími hercami. „Ovečky s nami nechceli spolupracovať a pásli sa vždy priamo pred stojanom s kamerou. Najlepšie bolo, keď sa začali priamo v zábere páriť,“ neprestáva sa smiať Slavo.
Film by podľa Slavomíra mal byť hotový niekedy začiatkom decembra. „Času nie je veľa a roboty ešte dosť,“ hovorí. Dokončený film študenti odprezentujú len v škole. Keďže je to študentská práca, autorská práva má škola. „Chcel by som film dať aj na sociálne siete, aby bol prístupný verejnosti, len neviem, či sa mi to podarí vybaviť,“ hovorí študent.
Celý štáb tvorí štvorica študentov. O hlavnú kameru a strih sa stará Peter Grubicz, Ján Bobáľ má na starosti kameru a komentáre, Patrik Knoško sa zas stará o zvuk a hudbu. Slavomír sa ujal réžie.
Pri nakrúcaní pomáha aj jeho priateľka Diana, ktorá bude hrať učiteľku v materskej škole. „Čo vlastne ani nemusí hrať, keďže pracuje ako učiteľka,“ dodáva Slavo.
