„Vybudovanie lesných železničiek znamenalo obrovský prevrat v drevospracujúcom priemysle,“ spomína dnes bývalý zamestnanec Lesov SR Ivan Brašeň.
HRABIČOV. Voľakedy jazdievala naprieč celou Kľakovskou dolinou a zvážala drevo, ktoré sa v hore ťažilo. Dnes ju pripomína už len nepojazdný vagón naložený guľatinou. Lesná železnička v Hrabičove.
Drevo zvážali na pltiach
Dvadsiate roky minulého storočia predstavovali zlatý vek budovania lesných železničiek na celom Slovensku. „Prípravné práce na hrabičovskej železničke sa začali už v roku 1924,“ hovorí Ivan Brašeň, ktorý sa históriou lesných železničky dlhodobo zaoberal, dokonca o nej aj v obci prednášal.
Výstavbu inicioval vtedajší riaditeľ Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Žarnovici Samuel Kriška. Drevo predtým do závodu prenášali buď konské záprahy alebo sa spúšťalo potokom na pltiach. Na železničke sa stavalo v etapách až do roku 1930. Z vtedy investovaných šesť miliónov korún československých postavili až 34-kilometrovú trať, ktorá smerovala zo Žarnovice, cez Brod do Hrabičova a odtiaľ do Pavlovej lúčky. Železnička sa rozdeľovala na dve odbočky.
Prvá bola od Brodu cez Maras dolinu, druhá zas z Hrabičova do Megovej. „Prvý vlak sa vydal za svojím nákladom prvého októbra 1928, a tým lesná železnica začala oficiálne prevádzku,“ hovorí Brašeň. Na nakladanie dreva na vozne vtedy slúžili ručné grániky. Po naložení vagóny zviezla vracajúca sa lokomotíva späť na pílu do Žarnovice. „Zodpovedný pracovník vždy deň vopred nahlásil čas nakládky. Nasledujúci deň mu boli z píly pristavené požadované vagóny,“ vysvetľuje Brašeň. Železnička premávala každých dvadsaťštyri hodín.
Okrem dreva sa na vagónoch občas prevážali aj zamestnanci, ktorí vtedy v lesoch pracovali. Na železničku si spomína aj 73-ročná Mária z Hrabičova. V hore vysádzala stromčeky od skončenia základnej školy až do svojich osemnástich rokov. Na železničke sa do práce viezla aj ona spolu s ostatnými zamestnancami.
„Ráno nás zobrala mašinka, keďže vagóny vtedy boli ešte prázdne,“ spomína. „Zobrali sme si aj bicykle, ktoré sme naložili na vagóny a tie ich spolu s nami vyviezli až do hory,“ približuje Mária. Po robote sa už len na bicykloch zviezli dolu do dediny.
Lokomotíva ľudí zvážala aj počas májových osláv oslobodenia. „Vozne boli vyzdobené girlandami,“ spomína Mária. Železničku si znova pripomenula o niekoľko rokov, už ako dôchodkyňa, keď spoločne s klubom dôchodcov účinkovali pri otvorení vystaveného vozňa v obci, ktorý slúži ako spomienka na históriu trate a drevospracujúceho priemyslu v doline.
Realizačný tím výstavby lesnej železničky v Kľakovskej doline.
Práce na výstavbe trate.
Osudná jazda železničkou
S hrabičovskou železničkou sa spájajú dve nehody, pričom jedna si vyžiadala aj ľudský život. Prvá sa stala okolo roku 1926. „Do vlaku, ktorý viezol dva páry oplenov naložených jedľovým drevom narazili uvoľnené vagóny, ktoré sa samovoľne spustili z nákladiska v Ostrom Grúni krátko po odchode vlaku,“ spomína sa v knihe Lesná železnica Kľakovskou dolinou od Tomáša Haviara. Pri nehode sa vtedy nikto vážnejšie nezranil. Druhá nehoda s oveľa tragickejším koncom sa stala v auguste v roku 1956. „Odbočku z nákladiska Hrabičov na nákladisko Megová obsluhovali len občas, preto nevykonávali ani pravidelnú údržbu trate,“ píše sa v knihe.
Nákladný vlak sa vtedy vydal k nákladisku Megová. Spomínaný stav trate spôsobil, že lokomotíva zgniavila trávu pod kolesá, čo spôsobilo, že sa na trati šmýkala a stala sa neovládateľnou a nebolo ju možné zastaviť. Lokomotíva sa vykoľajení prevrátila. Brzdárovi poškodila naložená guľatina obe končatiny, druhého brzdára náraz vymrštil do priekopy. „Mal obrovské šťastie, pretože náklad brvien ho prekryl.
Za iných okolností by nemal šancu prežiť,“ píše sa ďalej v knihe. Aj tretí brzdár si zachránil život tak, že z vlaku vyskočil. Tragédia nastala až pri oslobodzovaní kuriča, ktorý zostal zakliesnený pod lokomotívou. „Pri snahe o nadvihnutie rušňa došlo k pretrhnutiu kotla a vriaca voda zraneného obarila a na následky obarenia zomrel,“ uvádza sa v publikácii.
Železnička počas plnej prevádzky. Fotografia je z roku 1927.
Most na Pokutách stojí dodnes. Dnes popod neho vedie asfaltová cesta.
Paru nahradili autá
Železnička oficiálne ukončila svoju prevádzku v roku 1966. „V šesťdesiatych rokoch bolo potrebné vykonať totálnu rekonštrukciu železničky. Vzhľadom na nástup automobilového priemyslu sa zvažovalo, či sa viac oplatí drevo zvážať autami či železničkou,“ hovorí Brašeň. „Samozrejme, že nákladné autá zvíťazili,“ dodáva.
Železničnú trať následne úplne demontovali. Zaujímavosťou je, že asfaltová cesta, ktorá tadiaľ vedie, je vybudovaná na miestach, ktorými vtedy prechádzali koľaje železničky. Na mieste, kde železnička voľakedy začínala svoju púť dnes stojí spomínaný pamätník v podobe nefunkčného vagóna plne naloženého guľatinou.
Úvahy o znovuobnovení železničky sa podľa Brašeňa objavili už niekoľkokrát. No vždy to zlyhalo na realizácii, ktorá by stála nemalé finančné prostriedky a veľa vybavovania na prevoz osôb. „Ja tomu hovorím projektové nadšenie a následne realizačné sklamanie,“ hovorí Brašeň, ktorý si nemyslí, že by pojazdná železnička zásadne zvýšila záujem turistov o Kľakovskú dolinu.
Na mieste, kde sa voľakedy robila nakládka dreva dnes stojí vozeň na pamiatku železničky. FOTO: ZBIERKA IVANA BRAŠEŇA
