Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

FOTO: Hrabičovania si zaspomínali na lesnú železničku

Pozrite si historické fotografie z čias, kedy ešte železnička dolinou premávala.

„Vybudovanie lesných železničiek znamenalo obrovský prevrat v drevospracujúcom priemysle,“ spomína dnes bývalý zamestnanec Lesov SR Ivan Brašeň.

HRABIČOV. Voľakedy jazdievala naprieč celou Kľakovskou dolinou a zvážala drevo, ktoré sa v hore ťažilo. Dnes ju pripomína už len nepojazdný vagón naložený guľatinou. Lesná železnička v Hrabičove.

Drevo zvážali na pltiach

Dvadsiate roky minulého storočia predstavovali zlatý vek budovania lesných železničiek na celom Slovensku. „Prípravné práce na hrabičovskej železničke sa začali už v roku 1924,“ hovorí Ivan Brašeň, ktorý sa históriou lesných železničky dlhodobo zaoberal, dokonca o nej aj v obci prednášal.

Článok pokračuje pod video reklamou

Výstavbu inicioval vtedajší riaditeľ Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Žarnovici Samuel Kriška. Drevo predtým do závodu prenášali buď konské záprahy alebo sa spúšťalo potokom na pltiach. Na železničke sa stavalo v etapách až do roku 1930. Z vtedy investovaných šesť miliónov korún československých postavili až 34-kilometrovú trať, ktorá smerovala zo Žarnovice, cez Brod do Hrabičova a odtiaľ do Pavlovej lúčky. Železnička sa rozdeľovala na dve odbočky.

Prvá bola od Brodu cez Maras dolinu, druhá zas z Hrabičova do Megovej. „Prvý vlak sa vydal za svojím nákladom prvého októbra 1928, a tým lesná železnica začala oficiálne prevádzku,“ hovorí Brašeň. Na nakladanie dreva na vozne vtedy slúžili ručné grániky. Po naložení vagóny zviezla vracajúca sa lokomotíva späť na pílu do Žarnovice. „Zodpovedný pracovník vždy deň vopred nahlásil čas nakládky. Nasledujúci deň mu boli z píly pristavené požadované vagóny,“ vysvetľuje Brašeň. Železnička premávala každých dvadsaťštyri hodín.

Okrem dreva sa na vagónoch občas prevážali aj zamestnanci, ktorí vtedy v lesoch pracovali. Na železničku si spomína aj 73-ročná Mária z Hrabičova. V hore vysádzala stromčeky od skončenia základnej školy až do svojich osemnástich rokov. Na železničke sa do práce viezla aj ona spolu s ostatnými zamestnancami.
„Ráno nás zobrala mašinka, keďže vagóny vtedy boli ešte prázdne,“ spomína. „Zobrali sme si aj bicykle, ktoré sme naložili na vagóny a tie ich spolu s nami vyviezli až do hory,“ približuje Mária. Po robote sa už len na bicykloch zviezli dolu do dediny.

Lokomotíva ľudí zvážala aj počas májových osláv oslobodenia. „Vozne boli vyzdobené girlandami,“ spomína Mária. Železničku si znova pripomenula o niekoľko rokov, už ako dôchodkyňa, keď spoločne s klubom dôchodcov účinkovali pri otvorení vystaveného vozňa v obci, ktorý slúži ako spomienka na históriu trate a drevospracujúceho priemyslu v doline.

Realizačný tím výstavby lesnej železničky v Kľakovskej doline.

Práce na výstavbe trate.

Osudná jazda železničkou

S hrabičovskou železničkou sa spájajú dve nehody, pričom jedna si vyžiadala aj ľudský život. Prvá sa stala okolo roku 1926. „Do vlaku, ktorý viezol dva páry oplenov naložených jedľovým drevom narazili uvoľnené vagóny, ktoré sa samovoľne spustili z nákladiska v Ostrom Grúni krátko po odchode vlaku,“ spomína sa v knihe Lesná železnica Kľakovskou dolinou od Tomáša Haviara. Pri nehode sa vtedy nikto vážnejšie nezranil. Druhá nehoda s oveľa tragickejším koncom sa stala v auguste v roku 1956. „Odbočku z nákladiska Hrabičov na nákladisko Megová obsluhovali len občas, preto nevykonávali ani pravidelnú údržbu trate,“ píše sa v knihe.

Nákladný vlak sa vtedy vydal k nákladisku Megová. Spomínaný stav trate spôsobil, že lokomotíva zgniavila trávu pod kolesá, čo spôsobilo, že sa na trati šmýkala a stala sa neovládateľnou a nebolo ju možné zastaviť. Lokomotíva sa vykoľajení prevrátila. Brzdárovi poškodila naložená guľatina obe končatiny, druhého brzdára náraz vymrštil do priekopy. „Mal obrovské šťastie, pretože náklad brvien ho prekryl.

Za iných okolností by nemal šancu prežiť,“ píše sa ďalej v knihe. Aj tretí brzdár si zachránil život tak, že z vlaku vyskočil. Tragédia nastala až pri oslobodzovaní kuriča, ktorý zostal zakliesnený pod lokomotívou. „Pri snahe o nadvihnutie rušňa došlo k pretrhnutiu kotla a vriaca voda zraneného obarila a na následky obarenia zomrel,“ uvádza sa v publikácii.

Železnička počas plnej prevádzky. Fotografia je z roku 1927.

Most na Pokutách stojí dodnes. Dnes popod neho vedie asfaltová cesta.

Paru nahradili autá

Železnička oficiálne ukončila svoju prevádzku v roku 1966. „V šesťdesiatych rokoch bolo potrebné vykonať totálnu rekonštrukciu železničky. Vzhľadom na nástup automobilového priemyslu sa zvažovalo, či sa viac oplatí drevo zvážať autami či železničkou,“ hovorí Brašeň. „Samozrejme, že nákladné autá zvíťazili,“ dodáva.
Železničnú trať následne úplne demontovali. Zaujímavosťou je, že asfaltová cesta, ktorá tadiaľ vedie, je vybudovaná na miestach, ktorými vtedy prechádzali koľaje železničky. Na mieste, kde železnička voľakedy začínala svoju púť dnes stojí spomínaný pamätník v podobe nefunkčného vagóna plne naloženého guľatinou.

Úvahy o znovuobnovení železničky sa podľa Brašeňa objavili už niekoľkokrát. No vždy to zlyhalo na realizácii, ktorá by stála nemalé finančné prostriedky a veľa vybavovania na prevoz osôb. „Ja tomu hovorím projektové nadšenie a následne realizačné sklamanie,“ hovorí Brašeň, ktorý si nemyslí, že by pojazdná železnička zásadne zvýšila záujem turistov o Kľakovskú dolinu.

Na mieste, kde sa voľakedy robila nakládka dreva dnes stojí vozeň na pamiatku železničky. FOTO: ZBIERKA IVANA BRAŠEŇA

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  6. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  7. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  8. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  9. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  7. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  8. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  9. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 783
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 15 387
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 189
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 835
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 686
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 860
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 668
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 704
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 132
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 992

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Nový tréner Radványi: Nemám rád, keď majú hráči hlavy dole

Mikuláš Radványi hovorí o tom, ako chce hrať s Pohroním o záchranu.

Na prvom tréningu po zmenách. Vľavo nový športový riaditeľ Pohronia Miroslav Filipko, vpravo tréner Mikuláš Radványi, ktorý sa čerstvo ujal funkcie.
Ilustračné foto.

Kláštorný komplex chce obec zachrániť a oživiť

Na obnovu objektu chce obec žiadať milión eur z nórskych fondov.

Niekdajšiemu kláštornému komplexu chce nájsť obec nové využitie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čo bude s prázdnou Hypernovou

Majiteľ chce získať jedného silného nájomcu.

Zomrel významný piešťanský lekár, bol i držiteľom medaile Dérera

Vo veku nedožitých 67 rokov zomrel bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, piešťanský lekár - ortopéd Peter Ottinger.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Vypil si a sadol do traktora

Policajti zastavili vodiča traktora pre niečo celkom iné.

Vybrali SME

Už ste čítali?