Známy spisovateľ nám porozprával o svojich začiatkoch, ale aj o tom, ako nájsť inšpiráciu niekedy vôbec nie je jednoduché. Vraj ani bežný deň spisovateľa nie je taký vzrušujúci a zaujímavý, ako by si iní mohli predstavovať.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Pochádza z Vyhní, od detstva však žije v Banskej Štiavnici. Svoj prvý „román“ napísal už ako deväťročný. Autor napínavých fantasy príbehov a detektívok z historického prostredia JURAJ ČERVENÁK.
Povedzte mi o vašich spisovateľských začiatkoch. Viem, že váš prvý román bol kovbojka Dobrodružstvá Toma Liggreta. Ako dlho vám trvalo ju napísať? Vedeli ste už v detstve, že sa chcete stať spisovateľom?
- Ten „román“ bola v skutočnosti poviedka načmáraná rukou do zošita a mal som vtedy deväť rokov. Takže to nebola moja prvá vydaná kniha. Tá prišla o desať rokov neskôr pod názvom Meč z Thormarenu. Ale to, že som už na základnej škole písal, je odpoveď na otázku, či som sa odmala chcel stať spisovateľom. Áno, veľmi. Druhou možnosťou bol filmový režisér, ale nakoniec to vyhrala literatúra.
Váš prvý román ste dokonca vyzdobili vlastnými ilustráciami. Takže o vás môžeme povedať, že okrem písania máte záľubu aj v ilustrovaní kníh? Ilustrujete si ich sám aj teraz?
- Svojho času som kreslil naozaj veľa, komiksy aj ilustrácie. Mnoho fantasy poviedok v časopise Fantázia som si sám ilustroval, na prvé knihy som si aj namaľoval obálky. Ale potom som spoznal šikovných ľudí, ktorí to robili omnoho lepšie ako ja (napríklad Mišo Ivan, tvorca obálok na väčšinu mojich kníh) a povedal som si, že sa budem držať iba jedného kopyta.
Máte svojich obľúbených literárnych autorov? Ak áno, ktorých a prečo?
- Je ich veľa. Od detských idolov typu Karla Maya cez fantasy velikánov ako Howard, Sapkowski či Gaiman až po súčasných autorov thrillerov a detektívok ako Michael Connelly alebo Robert Crais. Každý má iné kvality, ale spoločné majú to, že píšu napínavé príbehy, ktoré sa čítajú na jeden dúšok. Je to skrátka prvotriedna žánrová literatúra, akú sa snažím písať aj ja.
Inšpirujete sa pri svojej tvorbe ich dielami? Čo vás ešte inšpiruje?
- Inšpirujem, pravdaže. Každý spisovateľ istým spôsobom vo svojej tvorbe spája a v novej podobe podáva čitateľom všetko, čo čítal, videl, zažil, počul. Keďže píšem najmä historické a fantasy romány, hlavnou inšpiráciou sú pre mňa rôzne mytológie a príbehy z dejín.
Venujete sa prevažne fantasy. No v poslednej dobe ste sa viac začali venovať detektívkam. Snažíte sa tieto dva žánre nejako spájať?
- Snažím sa skôr o to, aby čitatelia mali radi moje písanie bez ohľadu na to, v akom žánri sa pohybuje ten ktorý príbeh. Do istej miery sa mi to aj darí, keďže mnoho priaznivcov mojich starších fantasy kníh si teraz kupuje aj moje detektívky. A naopak, tí, čo ma objavili cez detektívnu sériu, siahli aj po mojich fantasy románoch a často ich hodnotia pozitívne.
Ktorý žáner máte radšej? Je to fantasy alebo detektívka?
- Písaniu fantasy som sa intenzívne venoval dobrých 20 rokov, takže teraz sa teším zo zmeny a užívam si písanie detektívok. Ale aj k fantasy sa ešte určite vrátim, napríklad v pokračovaní cyklu slovanských príbehov Černokňažník.
Pred pár týždňami ste pokrstili vašu najnovšiu knihu Ohnivé znamenie. Povedzte nám v skratke o nej. Na čo sa môžu čitatelia tešiť tentokrát?
- Je to tretí príbeh z cyklu Kapitán Stein a notár Barbarič. Prvý diel sa odohrával v Banskej Štiavnici, druhý v Prahe a v treťom hrdinovia prichádzajú do Prešporka, teda dobovej Bratislavy. Vyšetrujú tu tajomné únosy mladých žien a snažia sa zistiť, ako to súvisí so sériou vrážd, ktoré majú zdanlivo nadprirodzeného páchateľa. Viac radšej neprezradím, aby som prípadným čitateľom nekazil zážitok.
V čom je Ohnivé znamenie iné ako vaše predchádzajúce detektívky?
- Píšem iba historické detektívky, odohrávajú sa na prelome 16. a 17. storočia, teda v dobách protitureckých vojen a veľkých náboženských konfliktov v Európe. Chvíľu som uvažoval aj o kriminálke zo súčasnosti, ale je pravda, že historické prostredie je pre mňa prirodzenejšie a zaujímavejšie.
Detektívka Ohnivé znamenie sa stretla s pozitívnymi ohlasmi a reakciami či už recenzentov alebo blogerov. Čo na to hovoríte?
- Teším sa z nich, ťažko to hodnotiť ešte nejako inak.
Ste aj autorom živej učebnice pre deti s názvom Legendy Zlatého mesta.
- Živá učebnica je projekt, ktorý umožňuje žiakom základných škôl prísť na niekoľko dní do Banskej Štiavnice a učiť sa tu prostredníctvom príbehu a zážitku. Preto som napísal knihu rozprávkových dobrodružných príbehov z rôznych období v dejinách Štiavnice a deti sa na základe týchto poviedok učia a bavia. Napríklad je tu poviedka o alchymistoch a deti sa potom v hre na námet tejto poviedky učia chémiu. Pre mňa to bola prvá kniha určená deťom a veľmi som si to užil.
Narodili ste sa v Banskej Štiavnici. Časť života ste prežili aj v Košiciach, no nakoniec ste sa predsa len vrátili domov. Čím je pre vás Banská Štiavnica výnimočná?
- V skutočnosti pochádzam z neďalekej obce Vyhne, ale už od útleho detstva som žil v Štiavnici. Kto ju navštívil, tomu je asi jasné, prečo je pre kohokoľvek výnimočná.
Je to mesto, kde sa bohatá história snúbi s krásnou prírodou. Má silnú atmosféru, ktorá cezpoľných návštevníkov fascinuje a bez ktorej my, čo sme tu vyrástli, len ťažko existujeme niekde inde. Preto som sa z Košíc po niekoľkých rokoch vrátil domov.
Ako vyzerá bežný deň spisovateľa detektívok?
- Z pohľadu zvonka je to najnudnejšia vec, akú si viete predstaviť. Ráno vstanem, urobím si raňajky, uvarím veľký hrnček čaju, sadnem si k počítaču a píšem, až kým sa moja rodina nevráti z práce a škôlky.
Samozrejme, pre mňa je to vysedávanie za počítačom veľmi vzrušujúce, pretože sa v tých chvíľach pohybujem v úžasných dávnych svetoch a zažívam so svojimi hrdinami napínavé dobrodružstvá.
Sú dni, keď sa inšpirácia hľadá ťažko alebo vám to vždy píše od ruky?
- Moje príbehy majú jasný dej, ktorý si vždy vopred podrobne spoznámkujem. Takže skoro každý deň si sadám k práci s tým, že presne viem, čo napísať.
Ale občas sa príbeh autorovi vymkne spod kontroly, postavy ožijú a začnú konať podľa vlastnej hlavy. Vtedy s textom trochu bojujem, ale zároveň sa teším, že som stvoril dýchajúci organizmus, ktorý ide svojou cestou. ⋌
