Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen
ROZHOVOR

Žiarska sestra: Kedysi sme na pacientov mali viac času

Zdravotná sestra SYLVIA MALIŠOVÁ boduje v hodnotení zo strany pacientov. Svoju prácu má rada, no jedným dychom dodáva, že je to nápor na psychiku.

Sylvia Mališová pracuje ako zdravotná sestra dvadsať rokov.(Zdroj: IVA ZIGOVÁ)

ŽIAR NAD HRONOM. Sylvia Mališová z Prestavĺk patrí podľa interného prieskumu žiarskej nemocnice z pohľadu pacientov medzi najobľúbenejšie sestry. Tejto práci sa venuje dvadsať rokov. Aj keď niekedy chcela skončiť, napokon sa vždy rozhodla pokračovať ďalej. Pri autorizácii tohto rozhovoru chcela doplniť iba jednu vetu, a to, že bez pomoci asistentiek, sanitárok a upratovačiek by to nešlo.

V interných dotazníkoch spokojnosti vás pacienti žiarskej nemocnice opakovane menujú v pozitívnom zmysle na mieste, kde môžu vyzdvihnúť konkrétneho človeka z personálu. Čo takáto spätná väzba pre vás znamená?

– Keď mi to nadriadení povedali, ostala som zaskočená. Pacienti veľakrát moje meno ani nepoznajú. Neviem, ako sa k nemu dopracovali, asi si ho zistili od kolegov. Keď sa pýtajú priamo mňa, vždy im hovorím, nech tam napíšu všetky sestry. Myslím si, že si to väčšina z nich zaslúži.

Čím ste ale iná ako ostatné, keďže sa tam objavuje práve vaše meno?

– Niekedy sa možno v práci usmievam viac ako doma (smiech). Snažím sa s pacientmi aj pošpásovať, keď je na to vhodná príležitosť a čas. Myslím si, že skutočnosť, že sú v nemocnici, treba niekedy odľahčiť.

Aká by podľa vás mala byť dobrá sestra? Ako by mal fungovať pomer vedomostí, zručností a na druhej strane prístupu k pacientovi?

– Čo sa týka zručností, schopností, sme zhruba na rovnakej úrovni, aspoň u nás na oddelení. Ale každý má niekedy zlý deň. Sú chvíle, keď sa aj mne nedarí, tak pošlem za pacientom kolegyňu, nech to vyskúša ona. Úsmev urobí veľa, ale niekedy ani naň nie je čas. Niekedy je človek v takom vypätí a strese, že sa nezmôže ani naň.

Aký je bežný deň sestry na internom oddelení žiarskej nemocnice?

– Stres hneď od rána. Mávame na oddelení veľa pacientov. V minulosti sa nám veľakrát stávalo, že sme ešte neskončili s rannou toaletou a už nám na dvere búchali príjmy, nielen záchranky, ale aj ľudia zvonku. Nevýhodou bolo, že sme nemali oddelenú príjmovú ambulanciu. Dnes už ale je mimo oddelenia.

Snažíme sa, aby sme to všetko zvládli. Veľa práce máme pri vizitách a v dnešnej dobe dosť času presedíme aj pri počítači. Občas mám pocit, že na bližší kontakt s pacientom už neostáva toľko času ako kedysi.

V čom spočíva práca, ktorú pacienti nevidia?

– Sú to tiež úlohy, ktoré musíme plniť pre nich. Ordinácie od lekára – musíme si ich prečítať, pripraviť všetko podľa nich, nachystať aj na ďalší deň. Pacienti to často nevidia. Vnímajú to tak, že sedíme za počítačom, ale to nie je naše rozhodnutie. Musíme to robiť. Popri tom zvonia telefóny a od toho všetkého odbiehame do izieb. Jedno s druhým jednoducho musíme nejako skĺbiť.

Ako zdravotná sestra pracujete od roku 1995, jedenásty rok priamo v žiarskej nemocnici. Ako sa zmenil pomer práce, pri ktorej je sestra v kontakte s pacientom a tej, keď sa musí venovať dokumentácii?

– Ja som začínala na oddelení dlhodobo chorých. Pre mňa, ktorá som dovtedy pôsobila v detskej ambulancii, to bol obrovský skok. Dnes hovorím, že som len od malých plienok prešla k veľkým. V tom čase sa sestrám určite pracovalo lepšie, bol väčší pokoj, na pacientov sme mali viac času. Pred desiatimi rokmi to bolo úplne iné.

Čím si to vysvetľujete? Tým, že nemocnica nebola spádovou pre také množstvo ľudí alebo na jednu sestru pripadalo menej pacientov?

– Myslím si, že to nie je v nemocnici, ale v ľuďoch.

Akí sú pacienti, s ktorými sa stretávate. Sú to skôr pacienti, ktorí si vedia „dupnúť“ a sami seba vnímajú ako klientov alebo sú to skôr pacienti, ktorí sa bez reptania vložia do rúk lekárov a sestier?

– Sú medzi nimi takí aj takí. Niektorí to vnímajú tak, že my sme tam pre nich, často nás vidia ako slúžky, ktoré ich majú obsluhovať. Samozrejme, snažíme sa pre pacientov urobiť maximum, ale mám pocit, že časť z nich to zneužíva.

Dočkáte sa aj ocenenia? Spätnej väzby priamo počas služieb?

– Odmenou je úsmev. Nielen od nás vyžadovať, aby sme sa od rána do večera usmievali, ale nám to aj vrátiť, ak to zdravotný stav dovoľuje. Poteší, aj keď nám niekedy úplne jednoducho povedia: Ďakujem.

V žiarskej nemocnici ste si vyskúšali aj pozíciu pacienta. Ako ste hodnotili prístup sestier vy?

– Každá sestra sa snaží byť najlepšou, len pacienti často nevidia robotu za tým a často vidia len seba. Niekedy je ťažké vysvetliť im, že nemáme na starosti len jedného, ale zároveň ďalších dvadsať ľudí a musia byť trochu trpezliví. Keď som pred rokom ležala na našom oddelení s horúčkami, snažila som sa dievčatám skôr pomôcť. Ja som nevyzváňala, od rána do večera som spala. Ale ja tú situáciu sestier poznám, takže to neviem úplne ohodnotiť z pohľadu pacienta.

Boli aj chvíle, keď ste si povedali, som rada, že robím zdravotnú sestru?

– (dlhšie ticho) Ale, niekedy áno. Neviem vám povedať konkrétny príklad, ale keď sú pacienti len trochu vďační, tak to človeka poteší. Napríklad nedávno sme na jednej izbe špásovali. Hovorím pacientovi, ktorý je ťažko chorý, ja vám môžem mojich desať kíl podarovať. Ďalší pán sa zamiešal: Sestrička, vyzeráte veľmi dobre a keby ste mu desať kíl podarovali, vyzerali by ste ako teraz on. Mne veľa ľudí hovorí, že som sestrou mala byť, že mi to bolo súdené.

Ako to zdôvodňujú?

– Že som milá, že ich dokážem pochopiť. Človek musí byť v istých chvíľach aj psychológom.

Bolo povolanie sestry pre vás vysnívaným?

– Skôr by ma ani vo sne by ma nenapadlo, že budem sestrou. Vždy som chcela byť učiteľkou, túžila som po tom od malička, ale nevzali ma na strednú školu, ktorú som si vybrala. Boli to zlomové roky – 89, 90, a tak mamina zaúradovala. Prišla s tým, že zdravotníctvo bude mať perspektívu vždy. Tak som dnes tu.

Aké boli vaše začiatky?

– Začínala som v detskej ambulancii, kde ma práca veľmi bavila. Videla som, ako mi deti, čo k nám chodili, rastú pred očami. Dnes sa mi mnohé na ulici pozdravia. Ich rodičov v súčasnosti stretávam na našom oddelení, keď prichádzajú za príbuznými.

Čo je na vašej práci najnáročnejšie?

– Určite je to nápor na psychiku. Ľudia vám zomierajú pred očami a keď ste na takom type oddelenia, ako je naše, stáva sa to pomerne často. Keby som svoju prácu nemala rada, asi by som to nemohla robiť. Ale je fakt, že niekedy musíme byť psychológom nielen pre pacientov, ale aj pre príbuzných, ktorí potrebujú útechu.

Dá sa na smrť ako súčasť práce zvyknúť?

– Hneď počas prvej služby na oddelení dlhodobo chorých sa mi stalo, že mi umrela pacientka. Bola to moja prvá „mŕtva duša“. Ešte dnes si pamätám, v ktorej izbe umrela. Táto práca je aj o tom, ale človek sa s tým musí postupne vyrovnať a naučiť sa s tým žiť.

Ako relaxujete, čo je pre vás odreagovaním?

– Keď mám pár dní voľna, tak sa snažím nerobiť nič. (smiech) Nie som schopná ani upratovať. Vyložím si nohy a čítam alebo sledujem telku. Mám dve dcéry (12 a 17 rokov), keď prídu zo školy, venujem sa im. Robíme spolu úlohy. Manžel je vášnivý turista, spolu chodievame do Tatier, na pár dní úplne vypnúť. Našťastie, nemám problém odstrihnúť sa počas dovolenky od práce. Najmä, keď som s ľuďmi, ktorých mám rada, je to jednoduché.

Koľko pacientov počas služby pripadá na jednu sestru?

– Neviem, ako to funguje na iných oddeleniach, ale my máme rozdelené lôžka, jedna sestra má na starosti polovicu oddelenia, sme v celodennej službe dve plus príjmová sestra, aj staničná a vrchná sestra. Ale základ je na nás dvoch. Na jednu sestru pripadá dosť veľa pacientov.

V Žiari sa pacienti najčastejšie sťažujú na veľa ľudí na jednej izbe, staré sociálne zariadenia... Čo by ste zmenili, ak by ste mali tú možnosť?

– Na izbách máme zlý prístup k pacientom, musíme pri manipulácii s nimi robiť rôzne komplikované manévre. Vedela by som si predstaviť aj lepšie sprchy a sociálne zariadenia pre pacientov či nové okná, cez ktoré neťahá. Ale to sestry nezmenia. To je na vedení nemocnice.

Možno by pacienti boli spokojnejší a zlepšilo by to aj podmienky našej práce.

Aké sú vzťahy medzi lekármi a sestrami?

– Je to individuálne. S niektorým lepšie s niektorým horšie. Ale, ako sa snažíme pochopiť ich povinnosti, mali by aj oni chápať naše.

Sestry sa do správ dostávajú najčastejšie v súvislosti s témou ich nedostatočného ohodnotenia a s rokmi trvajúcim bojom za vyššie platy. Ako vnímate mzdy sestier na Slovensku či užšie v regióne, kde pracujete?

- Ja správy nepozerám, vždy sa pri nich iba rozčúlim. K platom sa môžem vyjadriť asi tak, že nám už boli zvýšené v rámci možností zamestnávateľa. Viackrát sme sa s kolegyňami stretli s tým, že nám sami pacienti povedali, že za tie peniaze by našu robotu nikdy nerobili.

Ľutovali ste niekedy výber povolania?

– Minule sme mali aj s kolegyňou ťažkú nočnú a vtedy sme povedali: Zoberiem tašku o odídem v tejto minúte. Niekedy v nočných neviete, či je deň či noc, ľudia by si predstavovali, ale niekedy prichádza príjem za príjmom. Máme aj dosť veľa ležiacich pacientov, musíme ich prebaľovať, otáčať, dať im napiť. Niekedy sa to nakopí. Ale nakoniec sme išli ďalej.

Spravodajstvo

Správy a aktuality z okresov Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica.


  1. Tragédia v Banskej Štiavnici: Polícia obvinila zo zabitia len 15-ročného chlapca 718
  2. Úspech, aký nečakali. S originálnym projektom zahviezdili študenti v súťaži cvičných firiem 211
  3. HODNOTENIE PO JESENI: Oblastné majstrovstvá - Suverén z Repištia (+Jedenástka jesene) 129
  4. Kremnické Bane otvorili. Cena narástla o milióny 91
  5. Kremnické Bane: Mária sa pre zlú cestu ocitla pred rokmi na titulke novín. Obavy má aj dnes 76
  6. Pohronie zakončilo jeseň prehrou 63
  7. Pohronie sa dnes lúči s jeseňou aj s Jožkom Sekerešom 49
  8. Pivnice pod najhonosnejšími domami na námestí v Kremnici otvoria pre verejnosť 36
  9. Skalka pri Kremnici má prvú via ferratu. V rámci Slovenska má jedno naj 35
  10. Kremnické Bane otvoria už zajtra. Stále však pripomínajú veľké stavenisko (+FOTO Z MIESTA) 26

Najčítanejšie správy

Žiar

Tragédia v Banskej Štiavnici: Polícia obvinila zo zabitia len 15-ročného chlapca

O bližších okolnostiach prípadu polícia zatiaľ mlčí.

Úspech, aký nečakali. S originálnym projektom zahviezdili študenti v súťaži cvičných firiem

Hluchá ihla nepočuje, ale prehovorila. A zbierala úspech za úspechom.

HODNOTENIE PO JESENI: Oblastné majstrovstvá - Suverén z Repištia (+Jedenástka jesene)

O víťaza ligy sa na jar pobije pravdepodobne trojica z Repištia, Hornej Vsi a Lutily.

Kremnické Bane otvorili. Cena narástla o milióny

Na ceste sa budú mesiace stretávať kamióny s mechanizmami a robotníkmi.

Kremnické Bane: Mária sa pre zlú cestu ocitla pred rokmi na titulke novín. Obavy má aj dnes

Ľudia žijúci na horskom priechode Kremnické Bane majú po jeho otvorení zmiešané pocity. Obávajú sa návratu kamiónov.

Blízke regióny

Po diviakoch zostala spúšť

Diviaky vyčíňali na trávniku pri ihriskách v strede sídliska.

Príchod belgického investora rozdeľuje Detvu

Nový zamestnávateľ sľubuje nadpriemerné mzdy.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Nežná revolúcia zachvátila pred rokmi aj Lučenec (+ FOTO)

J. Suk: Nežnej revolúcii pomohla neschopnosť komunistov reagovať na situáciu.

Víťaz Newyorského maratónu Hazucha: Doma vedeli skôr ako ja, že som vyhral

Víťazstvom na Newyorskom maratóne vo svojej kategórii si rodák z Lieskovca splnil svoj sen. Prinášame vám exkluzívny rozhovor s Jánom Hazuchom.

Všetky správy

Život s Teslou X nie je jednoduchý. Majiteľ chodí do servisu každý mesiac

Fanúšik otvorene porozprával o všetkých problémoch s autom, v servise bol už 25-krát.

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Viedol slávny klub. Známy český tréner v rulete prehral hodnotu väčšej fabriky

Nebyť trpezlivej manželky Zuzany, možno by skončil na ulici ako bezdomovec.

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu ochranár a dokumentarista Erik Baláž, ktorý bojoval za záchranu Tichej a Kôprovej doliny.

Kam vyraziť