Pondelok, 19. november, 2018

Šach hrávali v pohostinstvách aj u holiča. Klub oslávil osemdesiatku

Ku kremnickému klubu, ktorý má 80 rokov, sa prostredníctvom deda a otca hlási aj jeden z najlepších slovenských šachistov - Ján Markoš.

Na pešej zóne zaujala Kremničanov a turistov šachová simultánka. (Zdroj: IVA ZIGOVÁ)

Už osemdesiat rokov sa v Kremnici organizovane venujú šachu. Na výročie členovia klubu nazreli do kroník a pripomenuli si svojich predchodcov.

KREMNICA. V Kremnici sa šach hrá organizovane už osemdesiat rokov. Výročie si fanúšikovia tejto hry pripomenuli slávnostným stretnutím aj simultánkou na desiatich šachovniciach, kde sa proti miestnym šachistom postavil jeden z najlepších hráčov Slovenska Ján Markoš. Do Kremnice prišiel za koreňmi.

„Má to pre mňa výnimočný nádych. Keby nebolo kremnického šachového klubu, pravdepodobne by som šach ani nehral, keďže tu hrával môj starý otec a neskôr aj môj otec. Existuje teda červená niť, ktorá ma púta k tomuto miestu,“ priblížil svoj vzťah ku Kremnici reprezentant Slovenskej republiky v šachu. K šachovnici ho priviedla sestra, ktorá ho chcela ako neposedného chlapca zabaviť.

Šach je ako vážna hudba

Už ako 9-ročný sa zúčastňoval turnajov a do osemnástky vďaka šachu precestoval rôzne kúty sveta. „Ako chlapec som sa dostal na Sibír, do Izraela, do Indie,“ spomenul.

Šach je podľa jeho slov ako vážna hudba, ktorej rôzne vrstvy musí človek postupne pochopiť, aby si vedel vychutnať zážitok z nej.

„Táto hra má bohatú históriu, kultúru, vznikla okolo nej celá veda. Sám mám v počítači asi 6-tisíc šachových kníh v PDF-kách,“ podotkol a dodal, že niektorými publikáciami sám prispel.

Aj keď dnes už šach stráca na jeho spoločenskosti a presúva sa skôr na internet, Ján Markoš sa ho spolu s ďalšími známymi šachistami snaží spopularizovať. „Dostáva sa do škôl ako voliteľný predmet. Obľúbené medzi ľuďmi sú aj Živé šachy v Banskej Štiavnici, keď sa šach dostáva priamo na námestie,“ povedal. „Je o rýchlych a zodpovedných rozhodnutiach, je dynamický, a preto sa čoraz častejšie stáva voľbou aj pre manažérov firiem,“ dodal.

Klub má vlastné kroniky

Hoci o tom neexistujú písomné doklady, šach sa podľa historika Daniela Haas Kianičku hrával v Kremnici už v stredoveku. „Najstaršia doteraz známa písomná zmienka pochádza z roku 1589, keď sa v pozostalostnom súpise komorského podgrófa Wolfganga Rolla uvádzajú dve hry – dáma a šachy,“ potvrdil.

Kremnický šachový spolok, ktorý dnes pôsobí pod oficiálnym názvom Šachový klub Mestské lesy Kremnica, ale vznikol až v januári 1935, keď sa stretlo pätnásť nadšencov tohto mentálneho športu. Dodnes jeho históriu dokumentuje niekoľko hrubých kroník so zápismi aj s archívnymi fotografiami. „Určite je to niečo výnimočné. Takéto kroniky nie sú zvyčajné,“ povedal súčasný kronikár a nasledovník predchodcov Bohuš Wollner.

Predtým, ako sa šach začal hrať v meste organizovane, sa jeho priaznivci stretávali pri vzájomných návštevách v domácnostiach, no najmä v mestskom „Kasíne“. Postupne sa k tomu pridávali pohostinstvá, ako Štroffek či Tepper, a holičské salóny. „Už onedlho mal šachový klub 43 členov, ktorí sa schádzali trikrát týždenne, mali 11 šachovníc. Hrávalo sa bez hodín,“ priblížil Wollner. Ako sa píše v dobovej kremnickej tlači, hostinský Tepper vychádzal šachistom v ústrety, obstaral im šachovnice. K hre dobre padlo vínko aj muzika prvotriednej cigánskej kapely.

V hoteli Centrál, ktorý podľa Wollnerových zistení postavili v roku 1937, šachistom jeho majiteľ Schoffer zapožičal bezplatne šachové súpravy a zadarmo im prenajal aj klubovú miestnosť.

Klub prežil aj náročné a búrlivé vojnové roky. Aj dnes ich pripomína turnaj na počesť nádejného šachistu, ktorý ako mladý zahynul práve počas druhej svetovej vojny.

Simultánka s reprezentantom Jánom Markošom na pešej zóne v Kremnici, ktorá bola súčasťou osláv klubu. FOTO: IVA ZIGOVÁ, SILVER JURTINUS

Šach zdedili po otcoch

Aktuálne má klub 20 členov, ktorí sa aktívne zúčastňujú ligových súťaží a organizujú tiež vlastné podujatia a turnaje. Sú medzi nimi šachisti do dvadsať rokov, ale aj sedemdesiatnici.

„Ja som sa dostal k šachu cez otca, začal som ako druhák na základnej škole,“ spomínal si počas stretnutia k 80. výročiu spolku Jozef Turcer. Pamätá si, ako raz z jedného turnaja doniesol trofej a jeho učiteľka sa čudovala, ako žiak, ktorému nejde matematika, môže hrať úspešne šach.

V tých časoch sa nadšenci zo spolku stretávali v krčmách aj v kultúrnom dome.

Po otcovi zdedil záujem o šach aj ďalší člen klubu, Maroš Kraml. „Pamätám si mená ako Lehotský, Brčka, doktor Kvietok, ktorého rodina sa riadila podľa kalendára šachových turnajov na Slovensku. Nemôžem zabudnúť na Jara Faltýnka,“ spomenul niektorých z minulých významných členov a nadšencov šachu v meste. „Pre mňa je to dnes hobby, koníček,“ dodal.

Otec Peter Markoš (v roku 1975) a syn Ján Markoš (v roku 2015) v kronikách šachového klubu. FOTO: IVA ZIGOVÁ

Pamiatka na 80. výročie spolku.