Voznica leží medzi mestami Žarnovica a Nová Baňa. Chotár obce lemuje z východu Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy a zo západu Pohronský Inovec. Najvyšším miestom je Drastvica s nadmorskou výškou 820 metrov.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075. Názov obce je odvodený od činnosti obyvateľov, ktorým bolo povozníctvo. Ako kráľovská obec vyberala mýto pre beňadické opátstvo. Obyvatelia sa tiež živili poľnohospodárstvom, prácou v lese, baníctvom a nádenníctvom. Koncom 19. storočia bola rozšírená výroba súkna a tkanie plátna. V roku 1761 mala Voznica 365 obyvateľov a 9 dvorov. V súčasnosti má 640 obyvateľov.
Okrem Dedičnej štôlne cisára Jozefa II. sa v obci nachádza i lovný rybník, ktorý bol vybudovaný v roku 1806. V roku 1562 bol vo Voznici postavený drevený kostol zasvätený svätej Kataríne. Na základoch starého kostola bol v roku 1842 postavený nový kostol – jednoloďová stavba s drevenou strešnou vežičkou. V roku 1970 ukončili činnosť poslední prievozníci cez rieku Hron a prevoz na loďke „ladia“ bol ukončený sprevádzkovaním lávky kovovej konštrukcie.
„Moje heslo vo voľbách bolo, aby sa pred ľuďmi vždy vyhodnotilo, kde sa obecné peniaze minuli.“
Kamil Blaho patrí služobne k mladším starostom, aj keď v minulosti už v samospráve pôsobil. Ponuku kandidovať ako nezávislý kandidát prijal z dôvodu potreby zmeny v smerovaní života a rozvoja obce. „Či sa mi to podarí, musia zhodnotiť občania,“ hovorí Kamil Blaho a dodáva: „Funkciu starostu chápem nie ako zamestnanie, ale ako službu občanom.“
Byť vo funkcii druhý rok je ešte krátka doba. Preto sa Kamil Blaho svojou prácou, okrem takpovediac povinných činností starostu, venuje najmä vytváraniu podmienok pre budúci rozvoj obce. Prvým krokom bolo vypracovanie Programu sociálneho a ekonomického rozvoja obce Voznica. Cieľom tohto programu je rast životnej úrovne občanov a získať výhodu obce v rámci spoločného rozvoja obcí. „Aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné realizovať opatrenia, ako zabezpečenie prípravy a realizácie zásobovania pitnou vodou, odkanalizovanie obce, rekonštrukcie miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a obecného rozhlasu, vybudovanie obecných studní na spôsob zrubov či turistického symbolu na kopci Smrkáčik, úprava miestneho cintorína a verejných priestranstiev, rozšírenie športového areálu a podpora kultúrnych a športových podujatí,“ vymenúva úlohy starosta. Vedeniu obce sa ich už postupne darí plniť. Podnikli prvé kroky na prípravu realizácie vodovodu a kanalizácie v obci. V objeme 200 – tisíc korún sponzorsky zabezpečili opravu najhorších úsekov miestnych komunikácií. „Získaním finančných prostriedkov za odpredaj časti plynovodu budeme na tejto úlohe v roku 2005 pokračovať,“ dopĺňa starosta. 
Na poprednom mieste vo volebnom pláne Kamila Blahu bolo skrášľovanie životného prostredia a verejných priestranstiev. „Myslím si, že väčšina občanov chápe túto moju snahu a odmenou nám bude pohľad a život v príjemnom prostredí v celej obci.“ Miera nezamestnanosti v obci je viac ako 23 percent. Jednou z priorít súčasného starostu je i snaha vytvoriť pracovné príležitosti pre občanov Voznice. „Mrzí ma, že sa nám nedarí zaktivizovať našich občanov na podnikaní, hlavne na majetku bývalého JRD. Práve tu vidím určité východisko z tejto nelichotivej situácie.“ Organizovaním menších obecných služieb obec aspoň čiastočne pomáha nezamestnaným, ktorí sa inak nedokážu zamestnať. Členstvo Voznice v mikroregióne Nová Baňa a okolie, ako aj v regióne Sitno, vníma Kamil Blaho ako pozitívum. Obec sa môže zapojiť hlavne do projektov rozvoja turizmu a vidieka. Z historického pohľadu zastávala Voznica v regióne významné miesto a práve o túto skutočnosť môže obohatiť široké okolie. „V obci prúdi čulý kultúrny, spoločenský a športový život. Rád by som spomenul aspoň niektoré akcie ako sú miniplayback šou, Miss Voznica 13-14 ročných dievčat, módna prehliadka večerných a svadobných šiat, fašiangový sprievod, ženský futbalový zápas, Deň detí, Roľnícka nedeľa, mesiac úcty k starším a podobne. Každé dva roky tiež usporadúvame, v spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom, súťaž Spievam, spievaš, spievame,“ vymenúva starosta a dodáva: „Zvlášť som hrdý na našu mládež, ktorá účinkuje vo folklórnom súbore Dolinka pod vedením Ľubice Klimanovej, Martiny Jóbovej a Soni Jančokovej. Oceňujem ich vzťah k folklóru a tradíciám v našej obci. Časť mládeže sa však správa konzumne a nenachádza sebarealizáciu v spoločných podujatiach. Myslím si však, že majú vytvorené primerané podmienky a tiež podporu z vedenia obce.“
Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.
Najdlhšie banské dielo v banskoštiavnickom rudnom revíri sa nachádza asi jeden kilometer od obce v blízkosti rieky Hron. Je to Dedičná štôlňa cisára Jozefa II., nazývaná aj Voznická dedičná štôlňa I.. Bola vybudovaná v rokoch 1782 až 1878. V tom čase to bolo najveľkolepejšie banské dielo na svete, ktoré slúži dodnes na odvodnenie banskoštiavnických baní.
V tejto štôlni sa mali prekrížiť všetky rudné žily banskoštiavnického a hodrušského rudného revíru a preskúmať i neznáme horninové pásma. Razenie štôlne sa začalo 19. marca 1782 a skončilo až 15. septembra 1878. To znamená, že namiesto plánovaných tridsať rokov sa štôlňa, s väčšími alebo menšími prestávkami, razila 96 rokov a jej dĺžka sa oproti plánovaným 13 574 metrov zväčšila na terajších 16 310 metrov. Ťažkosti spôsobovali i značné prítoky banských vôd, nedostatočné vetranie a nedostatok pohonnej energie. Smer razenia štôlne bol niekoľkokrát pozmenený, čím sa predĺžila nielen jej dĺžka, ale značne vzrástli aj finančné náklady. Až strojové vŕtanie, zavedené v roku 1873, urýchlilo razenie a aj dokončenie štôlne. Najprv sa použili zahraničné vŕtacie stroje typov Sachs a Burleigh. Neskôr sa používali aj vŕtacie stroje domácich konštrukcií, ktoré boli vyrobené firmou Kachelman vo Vyhniach.
Náklady nakoniec dosiahli viac než štyri milióny zlatých. Zisk však po konečnom prepojení medzi hodrušskou a štiavnickou stranou dosiahol priemerne dvestotridsaťtisíc zlatých. Po dvadsiatich rokoch sa náklady vrátili.Prvýkrát na Slovensku sa vo Voznickej dedičnej štôlni uskutočnil odstrel pomocou elektrickej rozbušky.
Pri nácvikoch programov si deti samé vymýšľajú choreografie, vyberajú si piesne na súťaže a tiež pomáhajú pri šití krojov
Detský folklórny súbor Dolinka vznikol vo Voznici v roku 1994 pod vedením Ľubice Klimanovej. Tancovali v ňom deti, ktoré mali v tom čase od 6 do 16 rokov. Tí najstarší sú dnes dospelí. „Ľudová pieseň je dar, ktorý dostávame od svojich rodičov a starých rodičov. Je to niečo, čo odovzdáva jedna generácia druhej“, hovorí Martina Jóbová, jedna z vedúcich súboru, a pokračuje: „Prvé naše vystúpenie s Dolinkou sme mali v máji 1994. V jednoduchých sukničkách, v nohaviciach, v otcovej košeli a bosí sme tancovali naše prvé tance. Nemali sme vtedy dosť krojov, no i tak to bol krásny program plný zážitkov, na ktoré spomíname dodnes.“
Keďže voznické deti s nadšením pracovali s ľudovou piesňou a tancom, začal súbor pripravovať ďalšie programy a šiť si vlastné voznické kroje. Dolinka reprezentovala a stále reprezentuje obec na speváckych súťažiach a folklórnych prehliadkach. Ako hovorí Martina Jóbová: 
„Zúčastňujeme sa tiež regionálnej súťaže spevákov ľudových piesní, hráčov na ľudové hudobné nástroje a sólistov tanečníkov pod názvom Spievam, spievaš, spievame... Okrem domácich vystúpení sme boli ocenení potleskom a úprimným poďakovaním aj na vystúpeniach na Žarnovickom jarmoku, na Matičnom večeri v Žarnovici, v Tekovskej Breznici, vo Veľkej i Malej Lehote a v mnohých ďalších obciach.“
Je zaujímavé, že v súbore Dolinka vždy pôsobilo súčasne niekoľko generácií detí. K najstarším členom súboru sa každým rokom postupne pridávali a naďalej i pridávajú stále ďalšie deti. Podľa slov Martiny Jóbovej sa starší venujú tým mladším členom a odovzdávajú im to, čo sa počas tých pár rokov naučili. Pri nácvikoch programov si deti samé vymýšľajú choreografie, vyberajú si piesne na súťaže a tiež pomáhajú pri šití krojov. „Za úspešné predvedenie programov boli deti odmenené výletmi na kúpaliská v Štúrove, v Kremnici, či k richňavskému a hodrušskému jazeru. Veľkou mierou nám pomáha obecný úrad, pod hlavičkou ktorého pôsobíme doteraz,“ vymenúva Martina Jóbová a dodáva: „Na svete je málo ľudí, ktorí s takým oduševnením vytvárajú podmienky, aby sa kultúrny život na dedine neustále rozvíjal.“
Vo Voznici je aktívny i športový klub, ktorý má v oblastných súťažiach dve futbalové družstvá. Cieľavedomá práca s vlastnými odchovancami prináša ovocie vo fome popredného umiestnenia družstva žiakov aj dospelých, ktorí hrajú I. triedu oblastného majstrovstva. V obci je vybudovaný tenisový kurt s možnosťou rekreačného športovania. Na ňom sa vlani hrala i Voznická hokejová liga, bol to 1. ročník. Do súťaže sa zapojilo 7 mužstiev.
Autor: Lenka Ihradská
