obne pred tatárskym vpádom, ale prvýkrát je doložený až v roku 1273. Názov hradu a obce bol Berzentche, čo dokumentuje to, že tu bol v tom čase brezový porast. Kedy presne zanikol hrad aj podhradie a ako zanikli, to nie je nikde historicky podložené. Zápis zo 14. mája 1563 hovorí o tom, že hrad už nestál. Je to zápis z vojenskej porady v Žarnovici, v ktorej je prikázané postaviť vatrálsku stráž proti Turkom aj na mieste bývalého hradu nad Breznicou. Hrad pravdepodobne zanikol preto, lebo v nestabilných dobách ovládli hrad lúpežní rytieri a kráľ Matej zničil vojenskou silou tento hrad, aby ukončil sústavné spory a sťažnosti. Vývoj názvu obce: Berzenthe, Berzencze, Breznits, Březnice, Berzence, Barsberzence, Tekovská Breznica.
Obec sa nachádza na juhozápadných svahoch Štiavnického pohoria pri rieke Hron. Chotár s rozlohou 2983 hektárov leží v nadmorskej výške od 186 do 746 metrov nad morom.
Na Putikovom vŕšku, asi 1 kilometer vzdušnou čiarou od obce, sa nachádza najmladšia sopka v strednej Európe.
„Môj názor je, že štát by sa nikdy nemal vyzuť zo zodpovednosti za zdravie, za vzdelanie a za plný žalúdok svojho ľudu. Lebo ak to tak nie je, tak sa pýtam: načo je človeku taký štát? Iba na to, aby mu platil dane?“
Viliam Vendík začal vykonávať funkciu starostu v roku 1992, keď nastúpil po svojom predchodcovi v medzivolebnom období. „Čestne prehlasujem, že som túto funkciu nechcel zobrať, bránil som sa jej, no tlačili ma do nej ako tekvicu do vody,“ vysvetľuje na úvod starosta. „Ja som bol strojár, nemal som z tejto oblasti žiadne skúsenosti. Mal som dobré zázemie v zamestnaní, a tak som nevidel dôvod, prečo by som to mal robiť.“ Ľudia na dedine ho však poznali a nakoniec ho do starostovania doslova dotlačili. „Som mäkký človek, to nie je pre mňa, aby som niekomu niečo prikazoval. Radšej robím, ako rozkazujem. Ale naveľa - naveľa som si teda povedal, že to predsa len skúsim.“ Jeho podmienkou bolo vydržať do volieb. Nakoniec však bol jediný kandidát na starostu. A od vtedy aj v každých ďalších voľbách. „Ľudia si na moju prácu zvykli, no ja už cítim, že mám toho dosť,“ hovorí Viliam Vendík a zároveň vysvetľuje prečo: „Z jedného jediného dôvodu: viac sa tlačí na samosprávu a obce dostávajú čím ďalej, tým menej financií od štátu. Tiež je veľmi veľa nových zákonov, že sa to jeden človek nemôže naučiť, aj keď veľmi chce. Povedal som si, že život nie je iba o robote. A aj keď ma táto práca bude vždy baviť, rátam s tým, že toto je už moje posledné volebné obdobie. Hoci s ľuďmi rád pracujem a komunikujem, začínam pociťovať únavu.“ Pri nástupe do funkcie si Viliam Vendík určil určité priority. Jednou z nich bolo zabezpečiť dostatok pitnej vody pre celú dedinu. V minulosti to totiž fungovalo tak, že sa voda v obci regulovala. Jeden deň mala vodu jedna polovica obce, druhý deň druhá. Tým vznikali v potrubí tlaky, trhali sa ventily a vznikali časté poruchy. „Urobili sme preto nový záchyt a prečistili sme vodné zdroje, pretože je tu čerpaná voda z dvoch hĺbkových vrtov. V súčasnosti má Tekovská Breznica stály dostatok pitnej vody, a to aj v prípadoch, keď sú extrémne suchá,“ hovorí o vyriešenom probléme starosta. Toto sa podarilo v roku 1992. O dva roky neskôr začali budovať novú kabeláciu telekomunikačnej siete. Kto chcel, v celej dedine bolo možné zaviesť si telefón do domácnosti. Ďalšia vec, nad ktorou začali v obci uvažovať, bola plynofikácia alebo kanalizácia. „Lepšie možnosti sme videli v plynofikácii. V súčasnosti je plynofikovaná celá obec. Hneď za tým sme mali v pláne, aby sa do nášho potoka vrátili pstruhy a raky. Potok bol totiž kedysi stokou dediny. Preto sme usúdili, že je potrebná aj výstavba kanalizácie,“ doplňuje starosta. Tá trvá už štyri roky a v súčasnosti je na ňu napojených 85 percent obce. Tekovská Breznica má tiež vlastnú čističku odpadových vôd, ktorá je v trvalej prevádzke od septembra minulého roku. „Som veľkým milovníkom prírody. Zastávam názor, že musíme urobiť všetko preto, aby sme životné prostredie odovzdali našim deťom také, aké nám ho zanechali naši predkovia. Keď to nedokážeme, sme zlí hospodári. Lebo príroda si dokáže poradiť so všelijakými vecami, no s vecami z umelej hmoty si poradiť nevie. Keď mám trochu času, tak si chodím „duševné baterky“ dobíjať práve do prírody. Najradšej sám. V okolí Tekovskej Breznice je veľmi veľa pekných lokalít, ktoré rád navštevujem,“ netají svoju záľubu v krásach prírody Viliam Vendík. V lokalite Chválenskej doliny, ktorá k Breznici patrí, sú dva minerálne pramene. Bolo by však potrebné urobiť ich väčší prieskum. Je tam údajne prameň, ktorý má zloženie ako Santovka. „V živote som nič nevyhral. Podával som 12 rokov športku. Jedno pre mňa však určite platí: hoci som nemal šťastie v hre a v peniazoch, v láske áno. Mám veľmi dobrú manželku, dobre si rozumieme. Keby najkrajšie ženy sveta prišli, aj tak by som si zobral iba tú moju,“ hovorí na záver starosta Viliam Vendík.
Folklórny súbor známy na celom Slovensku
Folklórny súbor z Tekovskej Breznice začal svoje dejiny písať v roku 1985. Jeho zakladajúcou členkou je Mária Kasanová. „Ona však nie je iba zakladateľka a členka, je dušou a srdcom celého súboru,“ nešetrí chválami starosta Viliam Vendík. „Vediem si presnú evidenciu celého chodu súboru,“ vysvetľuje samotná Mária a pokračuje: „To znamená, kto v ktorom roku prišiel, kde sme všade vystupovali, s akými piesňami, programom a podobne.“ Také podrobné záznamy a evidencia sa len tak každý deň nevidia. Mária kedysi pracovala ako učiteľka, neskôr ako riaditeľka v materskej škole. A ako sa vlastne dostala ku krojom a piesňam, s ktorými súbor vystupuje? „Keď sme išli napríklad s deťmi na vychádzku, pristavovala som sa pri starších ženách v dedine a pýtala som sa ich, aké kroje boli v Tekovskej Breznici. Ja som síce tiež nejaké mala, ale to zďaleka nestačilo. Iné sa nosili v bežný deň, iné na svadby či pohreby, do kostola. To sa všetko ani nedá vymenovať. S piesňami to bolo podobne. Zobrala som magnetofón a išla priamo za ženičkou, nech mi pesničky, ktoré si pamätá, zaspieva,“ približuje začiatky súboru Mária Kasanová. Neskôr, keď už nepracovala v škôlke, pomáhala vychovávať svojich vnukov. A tak, keď ich napríklad kočíkovala, sa scenár zháňania piesní a krojov znovu opakoval. O tom, že má Mária naozaj šikovné ruky svedčí aj fakt, že podľa starých krojov ich sama začala šiť. Neskôr sa k nej pridali aj ostatné ženy zo súboru. „So súborom sme prešli veľmi veľa miest a festivalov na Slovensku. Môžem spomenúť aspoň Podhorie, Detvu, Novú Baňu, Hriňovú, boli sme aj pod Tatrami. Neskôr si nás dokonca začali pozývať rôzne firmy na ich večierky. Nechcem, aby to znelo ako chvála, ale ľudia s nami boli vždy spokojní. A to je pre mňa najväčšia odmena. Nebyť však žien zo súboru, starostu a obyvateľov Tekovskej Breznice, ktorí nám veľmi pomáhajú a fandia, tak neviem, či by sme dokázali vydržať toľko rokov,“ hovorí o verných fanúšikoch Mária. Dnes už aj sama vymýšľa piesne a o tom, že má nádherný čistý hlas, sme sa presvedčili aj my. Scénky k piesňam tiež nesú toho istého autora – Máriu. Kde sa inšpiruje? „Čerpám námety zo života. Aj z toho môjho, z detstva, mladosti, rodinného života a podobne. Všetko je skutočné, tak ako sa žilo kedysi, tak to prezentuje aj náš súbor. Či už ide o svadby, pohreby, páračky, zbieranie zelín a podobne.“ Súbor má už za sebou bohatú a plodnú históriu, umenie a krása spevu žien je zvečnená na magnetofónových páskach, cd nosičoch a aj na videu. V minulosti prejavili záujem o súbor aj známe osobnosti slovenského života, za všetkých možno spomenúť vynikajúceho, žiaľ už nebohého herca, Júliusa Pántika. Keď bolo treba, Mária zapojila do scénok aj svojho syna, teraz už aj svojich vnukov. „Nepýtala som sa, či chcú, jednoducho musia,“ hovorí naoko prísne Mária a pokračuje: „Raz mi jeden zo starších vnukov povedal, že najhoršie je mať starkú folkloristku.“ Pri príležitosti 730. výročia vzniku obce, čakajú Tekovskú Breznicu na budúci rok veľké oslavy. Už teraz si ženy zo súboru pripravujú program. V pláne majú predviesť klasickú svadbu, aká kedysi bývala v Tekovskej Breznici, so všetkým čo k nej patrí. A tak sa už teraz domáci, ale i cudzí, majú na čo tešiť. My im prajeme, aby im elán a chuť v ich krásnej záľube, v láske k folklóru a tradíciám, vydržal ešte aspoň ďalších 20 rokov.
Vzácna návšteva
Na budúci rok v obci plánujú veľké oslavy pri príležitosti 730. výročia vzniku obce. Naposledy boli veľké oslavy pred 5-timi rokmi. Zúčastnilo sa ich niekoľko významných osobností z nášho verejného života, medzi inými aj súčasný prezident SR Ivan Gašparovič. Vpravo je starosta obce Viliam Vendík.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
