ŽIAR NAD HRONOM. Kolektív nežije len v telocvični, ale aj mimo nej. O karate sme sa porozprávali s prezidentom žiarskeho karate klubu Ľubomírom Striežovským.
Pokiaľ ide o kluby MŠK ste pravdepodobne najúspešnejší klub čo sa týka dosiahnutých úspechov. Ako si to vysvetľujete?
– Náš klub patrí medzi najstaršie karate kluby na Slovensku. Vo vyše 43 ročnej histórii sa v ňom stretli zrejme tí správni ľudia. Postupom času vybudovali jeden z najúspešnejších karate klubov na Slovensku, ktorého meno dobre poznajú už aj v zahraničí. Chodia nám pozvánky na medzinárodné turnaje z celého sveta. Náš klub ale nie je len o medailách, či samotnom cvičení. Sme hlavne kolektív, ktorý žije aj mimo telocvične. Robievame množstvo akcií ako koncoročný guláš, letné sústredenie, či Mikulášsky tréning, kde sa stretnú tréneri, cvičenci a ich rodinní príslušníci a utuží sa tým kolektív. Sme radi, že naše úspechy vnímajú aj ľudia mimo klubu a veľakrát nám priamo na ulici gratulujú k dosiahnutým výsledkom. Taktiež cítime obrovskú podporu z MŠK a mesta. To sú tie správne stimuly, čo nás tlačia ďalej.
Spomedzi vašich zverencov asi najviac rezonujú mená Dominiky Veisovej a Niny Jelžovej. Aké majú podľa vás šance do budúcna? Kam by to až mohli dotiahnuť?
– Generácia pretekárov, ktorá je momentálne v klube je určite tou najkvalitnejšiu v celej histórii klubu. Dominika je úradujúcou Majsterkou Európy. Je zaradená v Top10 tíme Slovenského zväzu karate a taktiež ju tento rok začalo podporovať Národné športové centrum. Vzhľadom na jej vek, má pred sebou najlepšie pretekárske roky, ktoré ako veríme, budú úspešné. Nina je niekoľkonásobnou Majsterkou republiky, má na svojom konte mnoho medzinárodných úspechov. Na medailu z ME a MS však ešte len čaká. Obe dievčatá v októbri čakajú Majstrovstvá sveta. Ich ďalší dlhodobý vývoj v športe bude závisieť aj od toho, čo bude po skončení ich stredoškolského štúdia. Obe sú momentálne vo svojich kategóriách na Slovensku absolútnou špičkou, verím, že sa to tak skoro nezmení.
Karate nepatrí medzi športy, o ktoré sa zaujímajú masy ľudí. V čom podľa vás tkvie krása tohto športu?
– Karate je univerzálny šport. Je vhodný pre chlapcov i dievčatá, pre malé deti ale aj starších ľudí. Posilňuje celé telo a aj myseľ. Dá sa robiť súťažne, rekreačne, či ako bojový šport. Každý si v ňom môže nájsť tú svoju cestu sebarealizácie. Častokrát je východiskom pre športovcov, ktorých iný šport nezaujal, no karate aj so svojim historickým pozadím bolo pre nich nakoniec to, čo hľadali. Máme aj opačné skúsenosti, keď cvičenci prešli na iný druh športu ako cyklistika, hokej, či futbal a práve z karate už mali solídny športový a mentálny základ a boli v ich ďalšom športe veľmi úspešní.
Prečo by ste práve karate odporučili rodičom, ktorí chcú aby sa ich dieťa venovalo nejakému športu?
– Máme skúsenosti s trénovaním detí od veku štyroch rokov. Minulý rok naša vtedy päťročná pretekárka skončila na Majstrovstvách republiky na druhom mieste v disciplíne kata, samozrejme že medzi päťročnými deťmi. Tento rok družstvo 6-7 ročných škôlkarov vybojovalo bronz na Majstrovstvách republiky v disciplíne kata družstvá. Pre najmenších je určená hlavne súťažná disciplína agility. Je to akási prekážková dráha, cez ktorú musia pretekári prebehnúť v čo najkratšom čase. Potom je v karate disciplína kata. Tam pretekári predvádzajú zostavy s presne určenou choreografiou. Poslednou disciplínou je kumite, športový zápas dvoch pretekárov. Práve v kumite má náš klub dobré meno aj na medzinárodnej scéne.
“Slovenské karate je na vzostupe.
„
Na čo ste ako prezident klubu hrdý?
Z môjho pohľadu som hrdý hlavne na mojich trénerov, ktorí svoj voľný čas venujú cvičencom karate, na úkor rodiny. Sú to nespočetné hodiny trávené na tréningoch, súťažiach a seminároch. Ich práca je však odrazom výkonov na súťažiach, čo myslím aj ich napĺňa hrdosťou na náš spoločný úspech. Preto im aj touto cestou vyslovujem veľké ďakujem.
Naopak, čo by mohlo byť aj lepšie?
Sú veci, ktoré nevieme ovplyvniť. Zrelí pretekári v najlepšom veku nám odchádzajú na štúdium mimo mesta. Taktiež v meste chýba športová hala s kapacitou aspoň 3000 miest, kde by sme mohli zorganizovať medzinárodnú súťaž. Mesto by sa tým zviditeľnilo. Ďalším hendikepom oproti aj menej úspešným klubom je to, že nemáme profesionálneho trénera. Všetci naši tréneri majú svoje zamestnania a karate sa venujú len vo svojom voľnom čase na úkor svojich rodín. Sprofesionalizovaním aspoň časti trénerského kolektívu by sa kvalita klubu určite ešte posunula vyššie. Na to však nemáme finančne prostriedky.
S akým ročným rozpočtom klub pracuje?
Klub pracuje s rozpočtom, ktorý ani zďaleka nepokrýva potreby klubu, preto si pretekári musia platiť väčšiu časť súťaží, či reprezentačných sústredení. Tréneri za svoju trénerskú činnosť nie sú tak isto adekvátne finančne ohodnotení. Vieme, že s financiami je všade problém a tak sme vďační za to, čo máme, lebo vieme, že mesto i MŠK robia maximum pre šport v našom meste.

Ako je podľa vás na tom slovenské karate?
Slovenské karate je v posledných rokoch na vzostupe. Slovenskí reprezentanti, medzi ktorými sú aj žiarski odchovanci, dosahujú na medzinárodnej scéne veľké úspechy. Prijatím karate medzi olympijské športy sa jeho postavenie medzi ostatnými športmi výrazne zlepšilo.
https://myziar.sme.sk/c/20605736/podmienky-atletov-na-slovensku-su-ubohe-tvrdi-adam-pajunk.html
Máte z prostredia karate nejaký kuriózny, alebo vtipný zážitok?
Súťaže prebiehajú skôr v prostredí napätej atmosfére súbojov. Aj tu vznikne úsmevná situácia, ale je to viazané na konkrétne dianie, čo už rozprávanie tak nevykreslí. Ale stalo sa nám na sústredení pri varení guľáša, že nie a nie ho dovariť. Mali sme mokré drevo, a tak si prítomní rodičia začali, od hladu, objednávať pizzu. Nakoniec sa guľáš podarilo dokončiť a môžem povedať, že bol vynikajúci.