Druhá liga prešla pred novou sezónou reorganizáciou a opäť sa hrá systémom jedna skupina, každý s každým. Túto zmenu možno hodnotiť pozitívne. Liga nabrala na vyrovnanosti a v žiadnom zo stretnutí nemožno s istotou povedať, kto si bude odnášať body. Jeseň nás o tom presvedčila.
Čelo tabuľky oplýva vyrovnanosťou. Veď napokon, medzi prvou Skalicou a piatym Popradom je len trojbodový rozdiel. Z pätice Skalica, Sereď, Lokomotíva Košice, Žilina B a Popradu vzíde pravdepodobne aj víťaz II. ligy. Samozrejme, rezerva Žiliny postúpiť nemôže, no mladíkom spod Dubňa to na chuti neuberie. Sympaticky sa javí aj Spišská Nová Ves, celkom prekvapivo na lídra stráca iba päť bodov, no ani tu nemožno hovoriť nahlas o postupových cieľoch.
Nepokojný zimný spánok čaká viac tímov, ako by bolo zdravé. V podstate aj siedmy Mikuláš, musí ostať na pozore, pretože od pásma zostupu (13. miesto) ho delí iba päť bodov. Najpravdepodobnejším zostupujúcim sa javí rezerva Podbrezovej. Klub navyše bojuje aj o udržanie vo Fortuna lige, takže Horehroncov čaká v zime poriadna zaberačka. Okrem Podbrezovej môže vypadnúť skutočne hocikto, bodové rozdiely sú minimálne, záležať bude od zimnej prípravy a posilnenia jednotlivých tímov.
FK POHRONIE ŽIAR NAD HRONOM DOLNÁ ŽDAŇA
Mužstvu snáď s najdlhším názvom na slovenskej futbalovej mape jeseň príliš nevyšla. Tím sa po konci minulej sezóny sťahoval z útulného štadióna v Dolnej Ždani na zrekonštruovaný štadión v Žiari nad Hronom. Ešte predtým ho ale čakali zápasy v Mikuláši a v Podbrezovej, kde si zmeral sily s miestnou rezervou. Z dvojzápasu si nakoniec odnášali naši chlapci iba bod po remíze na Horehroní, kde zmazali súperov náskok 2:0 a remizovali 2:2.
Veľkolepá otváračka
Fanúšikovia žiarskeho futbalu sa dočkali 12. augusta. V tento deň totižto prebehlo slávnostné otvorenie zrekonštruovaného miestneho štadióna. Za prítomnosti legiend žiarskeho, ale aj slovenského futbalu sa k slovu dostali aj domáci futbalisti, ktorí si poradili so Spišskou Novou Vsou 1:0, keď v záverečných sekundách z priameho kopu krásne zavesil domáci kapitán Lukáš Pelegríni. Tréner Miloš Foltán na pozápasovej tlačovke naznačil, že zo štadióna mužstvo plánuje vybudovať nedobytnú pevnosť, odkiaľ si súper body nosiť nebude. Po jeseni môžeme povedať, že ostalo len pri slovách, nakoniec, vedenie nemalo trpezlivosť ani s mladým, perspektívnym trénerom.
Striedavé výkony
Začala sa prejavovať jedna zo slabých stránok mužstva, a to je túto sezónu hra na súperovom ihrisku. Lukáš Pelegríni si to v jednom z pozápasových rozhovorov vysvetľoval tým, že hráči akoby nemali potrebnú motiváciu predviesť sa pred súperovým hľadiskom. Z toho teda pramenili prehry vo Zvolene na Interi, či v Skalici. Naopak, doma bola predvádzaná hra diametrálne odlišná. Mužstvo remizovalo s ašpirantom na postup z Popradu 0:0 a následne si poradilo s Trebišovom suverénne 4:0. V tíme sa predstavila staronová posila Samir Nurković, ktorý prišiel na hosťovanie zo Zlatých Moraviec. V ďalšom domácom zápase predviedlo Pohronie vari najviac oku lahodiaci futbal počas jesene, Nové Mesto nad Váhom zdolalo 5:0 a góly stáli naozaj za to. Stačí si len spomenúť na nožničky mladého Daniela Pavúka.
Výmena trénerov
Po remíze 3:3 v Komárne sa zlomila stolička pod trénerom Foltánom. Tento krok vedenia sa nestretol s veľkým pochopením fanúšikovskej obce, no to na veci nič nezmenilo. Dočasne na lavičku zasadol Milan Nemec, a ako vieme, vydržal aj do konca jesene. Podľa našich informácií, v zimných mesiacoch sa má kormidla ujať nový tréner, na mená je však ešte priskoro.

Stratený domáci punc
Približne v polke jesene sa veci otočili. Mužstvo začalo predvádzať zlepšené výkony vonku, no doma strácalo punc neporaziteľnosti. Vôbec prvý domáci gól inkasovalo v zápase so Šamorínom (5. domáci zápas), zrodila sa remíza 1:1. Už v nasledujúcom zápase v Žiari nad Hronom sa radoval z troch bodov súper, ktorým bola Sereď. Raz darmo, na tohto súpera to naši chlapci nevedia.
Výkonmi vonku však hráči dokazovali, že môžu hrať vyrovnanú partiu skutočne s hocikým. Rezerva Žiliny sa vyznačuje skvelou hrou hlavne na domácom trávniku, a predsa jej Pohronie mohlo zobrať všetky body, ak by v nadstavenom čase premenil 100%-nú šancu Daniel Pavúk. Keby bolo keby, zrodila sa remíza 1:1. Do 14. kola nestratila dovtedy vedúca Lokomotíva Košice doma ani bod, všetko však zmenili naši chlapci. Opäť si od favorita mohli odniesť tri body, no nadstavený čas bol proti. V ňom sa presadil domáci Cicman a zariadil remízu 2:2.
Na záver domáci trojzápas
Ak chcelo Pohronie pokojne zimovať, muselo vyhrať ostávajúce tri domáce zápasy. Hneď prvý pokus však nevyšiel, zaspatý úvod druhého polčasu znamenal remízu s Bardejovom 1:1. V druhom zápase s Mikulášom do tiež dlho vyzeralo na bodovú mizériu. Domáci šli síce pomerne skoro do vedenia. Hostia vyrovnali po kurióznom góle, takmer z polovice ihriska a navyše päť minút pred koncom zahrávali pokutový kop. Urminský však odčinil zaváhanie pri vyrovnávajúcom góle. Pohronie tento moment nakopol a dve minúty pred koncom rozhodol o troch bodoch pre domácich Pavúk. Hráčom padol kameň zo srdca, po šiestych zápasoch bez výhry konečne zabrali a nik nečakal nič iné, ako trojbodový zásah s Podbrezovou. Domáci hráči mali viac z hry, boli futbalovejší, no súper bol bojovnejší a behavejší a to rozhodlo. Lukáčik z nenápadnej strely prekonal domácu obranu, body brali hostia, a domácim ostala na zimu trpká chuť trávy na kopačkách. Navyše sa museli rozlúčiť aj s dlhoročnou oporou a ikonou zadných radov Jozefom Sekerešom, pre ktorého to bol posledný zápas v drese Pohronia.

Sklamanie v Slovnaft Cup-e
Konfrontácia s atraktívnym súperom sa tento rok nekonala. Pohronie vstupovalo do súťaže v druhom kole a v Lozorne si poradilo s miestnym treťoligistom 0:4. V treťom kole ho čakali Vydrany. Priemerný štvrtoligový tím však senzačne zvíťazil 1:0, a aj táto prehra sa podpísala na predčasnom konci Miloša Foltána na lavičke svojho tímu.
Potešili
V bráne malo Pohronie počas jesene istotu v Lukášovi Urminskom, ktorý vedel svojich spoluhráčov podržať. Samozrejme, ani on sa nevyhol slabším chvíľkam, no nikto nie je neomylný.
V obrane svojim výkonom vyčnieval spoľahlivý Ján Nosko, do svojho zranenia mu skvele sekundoval Richard Župa. Sledovať tohto mladého obrancu, ako sebavedome kľučkuje medzi protihráčmi bola jednoducho radosť.
V strede poľa je nezastupiteľný Lukáš Pelegríni, ktorý je z kádra Pohronia vari najfutbalovejší. Najväčšou aktivitou a priebojnosťou zas vynikal štvorgólový Peter Ďungel, ktorý akoby v zápasoch ťahal za sebou ešte aj náhradné pľúca. Ak sa zlepší ešte aj v premieňaní šancí, čochvíľa prerastie druhú ligu. Najlepším strelcom tímu je päťgólový Marek Frimmel.
V útoku sa pekne ukazoval Samir Nurković, strelil štyri góly, a práve na neho smerovali spoluhráči väčšinu prihrávok pri útočnom snažení.
https://myziar.sme.sk/c/20715226/zarnovica-snovou-banou-veria-vjarne-zlepsenie.html
Po pár zápasoch môžeme byť hore
Jedným z hráčov, ktorý vyrastal v našom regióne a dnes oblieka dres Pohronia, je Marek Pittner . Po zranení zavítal do tímu na hosťovanie z prvoligovej Senice, počas jesene si postupne otváral dvere do základnej jedenástky: „S jesennou časťou je podľa môjho názoru nespokojnosť, každý čakal, že v tabuľke budeme vyššie. Máme kvalitný káder, ktorý má určite na vyššie priečky, ale taký je niekedy futbal. Dosť zápasov sme mali dobre rozbehnutých a nakoniec sa s bodmi delili. So Sereďou a Podbrezovou nám tiež chýbalo málo na to, aby sme sa o body aspoň rozdelili, taktiež aby sme prvým Košiciam, alebo Komárnu a dokonca i Žiline zobrali z vonkajšieho prostredia všetky tri. Tabuľka II. ligy je veľmi nabitá, je to tam o pár zápasoch a môžeme byť zase hore.“ Pri momente jesene dlho neváhal: „Tým momentom bol určite Peleho (Pelegríniho pozn. red.) gól do siete Spišskej Novej Vsi. Na také momenty sa len tak nezabúda a kvôli nim sa hrá futbal. Keďže som domáci hráč, tak pre mňa boli všetky domáce zápasy na novom štadióne určitou motiváciou, lebo dosť ľudí ma tu pozná a chcem, aby sme im ukázali že vieme hrať pekný futbal.“
Slovo kapitána
„Na začiatok by som chcel povedať, že tento ročník II. ligy je po reorganizácii nesmierne náročný, vyrovnaný a každý môže vyhrať s každým,“ začína svoje hodnotenie jesene domáci kapitán Lukáš Pelegríni, „s doterajšou jesennou časťou v klube, aj u nás v kabíne, vládne veľká nespokojnosť, máme iné ciele, a preto nás čaká počas zimnej prípravy tvrdá práca.“ Čo bude tím motivovať počas spomínanej zimnej zaberačky? „To, že sme ostali niečo dlžní, či už vedeniu, ale hlavne fanúšikom, ktorí chodili na náš krásny štadión v početnom množstve.“ hovorí Pelegríni. V momente jesene má aj on jasno, nakoniec, bol jeho strojcom: „Do konca života mi ostane v pamäti ostane náš prvý zápas na domácom štadióne. Pre mňa bol zvlášť špeciálny, keďže pán Boh mi doprial dať rozhodujúci, a ešte taký špeciálny gól.“
TABUĽKA PO JESENI
1. Skalica 17 10 4 3 23:12 34
2. Sereď 17 10 3 4 41:22 33
3. Lok. Košice 17 10 3 4 27:14 33
4. Žilina B 17 10 2 5 44:21 32
5. Poprad 17 9 4 4 28:13 31
6. Sp. N. Ves 17 8 5 4 27:24 29
7. L. Mikuláš 17 6 5 6 29:24 23
8. Bardejov 17 6 5 6 27:23 23
9. Zvolen 17 6 4 7 19:29 22
10. Pohronie 17 4 7 6 25:21 19
11. Šamorín 17 5 3 9 22:20 18
12. Trebišov 17 5 3 9 14:30 18
13. Nové Mesto 17 5 3 9 15:33 18
14. Inter 17 5 2 10 25:34 17
15. Komárno 17 4 4 9 26:50 16
16. Podbrezová B 17 2 5 10 15:37 11