BANSKÁ ŠTIAVNICA. Verí, že každý z nás môže urobiť svet krajším. Drží sa hesla – ak nemôžeš niekomu pomôcť, aspoň mu neškoď. Mladá Banskoštiavničanka Lucia Baranová precestovala kus sveta.
Už ako malé dieťa si uvedomila, že príroda, ktorá nás obklopuje, je tu pre nás, a tak by sme sa mali správať aj my voči nej. V živote si vybrala naozaj nevšedný smer – založila organizáciu na ochranu žralokov. Z akého dôvodu sa rozhodla práve pre tieto dravce? Lucia nám o tom ochotne porozprávala.
Lucia, ako dlho už cestujete po svete? Ktoré krajiny ste mali možnosť navštíviť?
Cestujem už odmalička vďaka rodičom, ktorí mi chceli ukázať svet a otvoriť tým možnosť spoznávať iné kultúry a prírodu v iných častiach sveta. Kvôli práci som precestovala na lodiach veľa miest najmä v Indonézii, Thajsku, Mexiku, Polynézii a Austrálii. Najviac času však trávim práve v Indonézii a Mexiku, keďže sa tam zameriavame na náš projekt súvisiaci s rybármi žralokov.
Kedy ste vycestovali prvýkrát do zahraničia v rámci svojej práce? Kam?

Keď som mala šestnásť rokov, odcestovala som do Indonézie, kde som sa začala zaoberať ochranou životného prostredia a oceánu. Zároveň som študovala a pracovala v miestnom potápačskom centre. Zameriavali sme sa najmä na problém s plastom ako takým. Vykonávali sme pravidelné čistenia pláží a edukáciu lokálnej komunity.
Venujete sa ochrane žralokov. Mali ste už ako malá vzťah k prírode a k zvieratám?