Obec Pitelová 1

Pitelová leží v južnej časti Kremnických vrchov na východnom výbežku Žiarskej kotliny. Najnižšie položené miesto je vo výške 257 m n. m. a najvyššie 606 m n. m.
Hoci sa Pitelová prvýkrát spomína už v roku 1264, z tohto obdobia už neexistuje žiadna listina ako dôkaz.
Prvá zachovaná písomná zmienka je z roku 1487, kedy sa spomína pod názvom Pichtofalva. Dnešné pomenovanie sa uvádza v roku 1564.
Povesť o vzniku Pitelovej: Kraj, v ktorom sa obec nachádza pokrývali ťažko priechodné lesy, ktoré patrili kráľom z rodu Arpádovcov. Lesy boli obľúbeným miestom na usporiadanie poľovačiek kráľovskej družiny. Povesť hovorí o tom, že na týchto loveckých potulkách pomáhali aj obyvatelia bývajúci v osade a pri oddychu sa ponúkali prípitkom: „Pite lovci.“ Podľa toho dostala osada pomenovanie Pitelová.
Najstaršie spomínané mená: napríklad v roku 1776 sa spomínajú hlavne mená Sklenka, Nemec, Mališ, Čabák, Štefanka, Kubík...
Aj keď odvtedy prešlo viac ako 200 rokov, mená sa veľmi nezmenili.

Rozumie ľuďom a ich problémom
Milan Štefanka je starostom obce už štvrté volebné obdobie. Podobne, ako iní starostovia, aj on sa musí boriť s množstvom problémov. Či už ide o pitnú vodu alebo nepekné skládky v okolí. I napriek tomuto ho vedenie obce a práca s ľuďmi stále baví. Ako sám hovorí: „Naši obyvatelia si popri uponáhľanom tempe života našli čas aj na spoločenské vyžitie. Telovýchova usporadúva spoločenské a hodové zábavy, 9. mája sa tradične zapaľuje vatra na počesť oslobodenia Československa. Pri príležitosti oslobodenia obce sa každoročne koná „Beh oslobodenia obce Pitelová“, na ktorom sa zúčastňujú bežci z celého okresu. Tento rok to bude 21. ročník.“
Aj napriek tomu, že obec nemá turistické atrakcie, záujem o domy na chatárenie je každý rok pomerne veľký. Veď obec leží v krásnom prostredí, v blízkosti je Jánošíkova skala a tiež časť obce Kuricovci, ktorá je na oddych ako stvorená. „V tejto časti obce majú trvalý pobyt už iba traja ľudia, ostatní sú všetci chatári. Títo ľudia dokázali pred štyrmi rokmi sami postaviť kaplnku, ktorú im farár aj vysvätil. Pri tejto príležitosti sa každoročne koná svätá omša, po ktorej býva tanečná zábava. Akciu zorganizovali chatári, ktorí sa s miestnym obyvateľstvom dokázali krásne zžiť,“ vysvetlil Milan Štefanka. „Všetci sa tu navzájom poznáme, sme akoby jedna rodina.“
Doteraz tu chýbali miesta, ktoré by boli určené pre deti a mladých ľudí. Práve preto sa minulý rok začalo s výstavbou ihriska v časti Čierne zeme. Ihrisko bude slúžiť na basketbalové, futbalové a volejbalové hry, tiež tu budú tenisové kurty a plocha na ľadový hokej. Zo slov starostu je jasné, že ihrisko bude využité: „Najzaujímavejšie zápasy sa odohrávajú v lete, kedy sa proti sebe postavia napríklad Štefankovci a Sklenkovci, slobodní proti ženatým alebo horný koniec proti dolnému. Takýto zážitok si takmer nikto nechce nechať ujsť. Aj preto si myslím, že výstavba tohto ihriska nebude zbytočná.“
I keď sa Milan Štefanka venuje starostovaniu na plný úväzok, nájde si čas aj na rodinu či svoje koníčky. „Knihy nečítam, ale starám sa o záhradku, mám skleník a robím aj práce okolo domu. A tých je od jari až do zimy dosť,“ nezaprel v sebe vyštudovaného poľnohospodára.

Život Pitelovčanov v súčasnosti
V súčasnosti má 673 obyvateľov. Nezamestnanosť je približne 13 percentná. Pitelová má sedem častí: Záhrady, Horný koniec, Čierne zeme, Dolina, Kuricovci, Močiare a Pitelovský mlyn. Aj vďaka krásnej okolitej prírode sa tu rozširuje chatová oblasť a prichádzajú sem mladé rodiny. Na chatové a rekreačné ciele slúži 57 domov.
Hoci sa základná škola zrušila, vystriedala ju materská škola. V budove obecného úradu je i knižnica, ktorú navštevujú najmä deti. V prevádzke je aj dom smútku, fara a kostol.
Najzaujímavejšou, ale finančne najnáročnejšou činnosťou v bývalom JRD je chov a výcvik koní. Prichádza sem veľa ľudí, hlavne mladých, ktorí sa tu učia starať o kone. Môžu sa prihlásiť aj na jazdecký kurz. O okolitú prírodu a o zvieratá sa stará zväz poľovníkov.
Vedenie obce sa v poslednom období zameralo na ekologizáciu. Likvidujú sa skládky a vo väčšine častí Pitelovej sú umiestnené kontajnery. Tie sa pravidelne vyvážajú. Okolité lesy sú v širokom okolí známe tým, že počas sezóny sú plné hríbov. Najlepšie a najvyhľadávanejšie sú jesenné dubáky.
V obci pôsobí viac spolkov a zväzov: ochotnícke divadlo, zväz poľovníkov, dobrovoľný hasičský zbor a Slovenský zväz zdravotne postihnutých a priateľov. Tento zväz zorganizoval minulý rok okresnú súťaž v rôznych disciplínách, ako hod oštepom, granátom, či streľba zo vzduchovky. Divadelný zbor v spolupráci s dobrovoľnými požiarnikmi pripravuje vianočné predstavenie, program na Deň matiek, Deň otcov a 6. decembra po obci vždy chodí Mikuláš a rozdáva poslušným deťom balíčky so sladkosťami. Spolu s Dobrovoľným hasičským zborom Jalná pripravujú hasičský ples. Pitelová je jedna z mála dedín, kde sa zachovali nejaké zvyky. Býva tu typický fašiangový sprievod, fašiangová zábava, pochovávanie basy, maškarný ples pre deti a na Veľkú noc pravá oblievačka.
Dobrovoľný hasičský zbor vyvíja činnosť, ktorá obec najviac zviditeľňuje. Nielenže pomáha hasiť požiare, ale sa stará i o deti a mládež a chodí s nimi na súťaže. V súčasnosti sú v obci štyri družstvá: Plameň chlapci a dievčatá, dorastenky a muži. Medzi najväčšie úspechy možno zaradiť minuloročné umiestnenie dorasteniek, ktoré v republikovom kole v Lipanoch získali v silnej konkurencii 3. miesto. Obec má tiež dve hudobné skupiny, a to ŠHD a Hunters.
Najväčšou nevýhodou života na Pitelovej je autobusová doprava. Keďže iba niekoľko autobusov za deň ide aj na horný koniec, dostať sa domov z práce, či zo školy, je niekedy veľký problém.

História
♦ Do I. svetovej vojny odišlo z Pitelovej 86 občanov, z nich 32 padlo v boji a 10 sa vrátilo zmrzačených.
♦ Po vojne sa začal aktivizovať politický aj spoločenský život v obci. Zaviedli sa obecné dávky a poplatky. Majetok tvorili striekačka, hasičský inventár a obecná knižnica, ktorá je v prevádzke dodnes.
♦ V tomto ťažkom období odišlo veľa ľudí za prácou do Francúzska, Kanady, USA a Belgicka.
♦ Podľa vyjadrenia obyvateľov mala obec dva charakteristické znaky: chudobu a nábožnosť.
♦ Vo svojom historickom vývoji sa obec nevyhla ani živelným pohromám. Ich príčinou boli časté prietrže mračien a z toho vyplývajúce povodne. Vylievanie Hrona je každoročnou pohromou i v súčasnosti.
♦ Hoci SNP začalo v auguste 1944, v Pitelovej sa vytvoril revolučný výbor za prítomnosti veliteľov partizánskej skupiny až v septembri 1944. Výbor spolu s obyvateľmi pracoval na opevňovacích prácach a podporoval partizánske jednotky v obci a jej okolí. Po čiastočnom potlačení SNP bolo z obce odvlečených 20 ľudí, z ktorých sa po oslobodení 19 vrátilo a jeden – Štefan Mališ, zahynul v koncentračnom tábore. Pri bojoch fašisti zavraždili troch partizánov, ktorí sú pochovaní v dolnej časti obce pri železničnej trati. Spomienkou na nich je pomník, ktorý postavil občan Pitelovej Laurinec Kollár. Obec bola oslobodená 4. apríla 1945.

Oltár Ukrižovania z polovice 18. storočia
Tou najdôležitejšou a najviac využívanou je kostol Ružencovej Panny Márie. Hlavný oltár Ukrižovania z polovice 18. storočia bol do Pitelovej prenesený v roku 1799 z jezuitského kostola v Banskej Bystrici. V roku 1962 bol však oltár pri požiari znehodnotený. V malom výklenku stojí baroková socha z konca 17. storočia. Veža je drevená, obalená plechom s tromi zvonmi. Kostol bol do konečnej podoby upravovaný v rokoch 1974 – 78.
Pri železničnej trati stojí pomník neznámeho padlého vojaka, ktorý tu zomrel počas II. svetovej vojny. V strede obce je park s fontánou a sochou partizána s pamätnou tabuľou, pripomínajúcou boje v Slovenskom národnom povstaní.
Najnovšou pamiatkou je kaplnka, ktorá sa nachádza v chatovej oblasti Kuricovci. Bola dostavaná v roku 2000.

„Tam, hore v nebi, na mňa určite zabudli, keď si pre mňa nechodia.“
Najstaršou obyvateľkou je rodáčka z Pitelovej, 93-ročná Helena Kollárová. Z dvanástich detí je jediná, ktorá ešte žije. Už 55 rokov je vdovou, sama vychovala aj svoje štyri dcéry. Dnes už má 9 vnúčeniec a 22 pravnúčeniec. V súčasnosti žije u jednej zo svojich dcér, Márii Námešnej. „Robiť som musela už ako dieťa. Od svojich 14 rokov. Za prácou som bola dokonca až v Rakúsku. Neskôr som pracovala v družstve i u cestárov. Večer som išla ku kravám a ráno som už musela ísť posýpať cesty,“ spomína na ťažký život Helena.
Roky namáhavej práce sa prejavili i na jej zdraví. Nohy ju už nechcú poslúchať, pri chôdzi si musí pomáhať palicami. „Bez nich sa už nikde nedostanem. Jednu musím mať dokonca i pri posteli, aby som vôbec vstala,“ posťažovala sa Helena. Ani srdce jej už neslúži tak, ako by malo.
I keď zle počuje, zrak má dobrý. Rada číta nielen rôzne časopisy, ale i knihy, vlastne prečíta všetko, čo sa jej dostane do rúk. Keď nemôže čítať, založí si slúchadlá a počúva omše v rádiu. V minulosti dokonca spolupracovala s misionármi z celého sveta. Od ľudí vyzbierala nepotrebné šatstvo, a to sa potom posielalo až do ďalekej Afriky. Ako spomienku na toto obdobie si odkladá množstvo ďakovných listov a fotografií, ktoré jej kňazi - misionári posielali z celého sveta. A hoci pri tejto práci pochodila takmer celé Slovensko, jej nesplnenou túžbou zostanú Lurdy, kde sa vždy chcela ísť pozrieť. Dôkazom toho, že si jej nezištnú prácu pre cirkev ľudia vážia, je i jeden nevšedný zážitok. „Raz si ma jeden kňaz v Nitre tak uctil, že si odo mňa pýtal požehnanie.“ Ako hovorí sama Helena: „Mňa už vlastne pri živote drží iba viera v Boha.“

Obec má živnosť
Pitelová nie je jedinou obcou, ktorá sa borí s nedostatkom peňazí. Na rozdiel od iných si však na zaobstaranie peňazí zvolili naozaj originálny spôsob. Obec si zriadila živnosť, zamerala sa na vývoz dreva a momentálne zamestnáva troch ľudí. Každý týždeň odchádza kamión s drevom do Talianska. Myšlienka, že by Pitelová mohla podnikať, sa zrodila v hlave Vladimíra Febena.